Minister tak chce zároveň správcovské spoločnosti motivovať, aby sa starali o vyššie zhodnotenie úspor. Od toho, aký zisk prinesú sporiteľom, má závisieť aj výška poplatkov, ktorú si môžu za svoje služby od ľudí účtovať. „Motivácia by mala spočívať v tom, že časť poplatkov by bola nadviazaná na zhodnotenie majetku sporiteľov,“ vysvetlil Mihál. Ministrovi sa totiž nepáči, že dôchodkové správcovské spoločnosti od svojho vzniku v roku 2005 ľuďom v priemere ročne ich vklady zhodnotili od pol do troch percent. Inflácia sa pritom pohybovala od jedného do 4,5 percenta.
Porovnávanie nebude jednoduché Problematické by však mohlo byť nastavenie objektívnych kritérií výnosnosti fondov. „Malo by to byť na základe kritéria, ktorá zo správcovských spoločností dokázala historicky vygenerovať najväčší zisk,“ dodal Mihál. Od roku 2005 najvyššie ročné zhodnotenie nad tri percentá ponúka konzervatívny fond od Aegonu. V hodnotení za posledný rok zasa vedie s viac ako 1,8–percentným ročným výnosom vyvážený fond od VÚB Generali.
Automaticky získať čo najviac nerozhodnutých mladých ľudí je pre správcovské spoločnosti zaujímavé. Za necelé tri posledné roky sa totiž do druhého piliera prihlásilo len niečo nad 17–tisíc ľudí. Na trh práce vstúpilo takmer 130–tisíc ľudí. V snahe motivovať správcovské spoločnosti k vyšším výnosom cez nadviazanie časti poplatkov na zhodnotenie ich majetku, nevidí analytik nič zlé. „Predpokladám, že Mihál chce, aby časť odmeny DSS bola odvodená od zhodnotenia úspor, čo je prijateľné,“ povedal Radovan Ďurana z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz.
Správcovským spoločnostiam sa takáto motivácia nepáči. „Ja osobne nebudem nadšený z toho, ak sa to zavedie. Vytvára sa tým obraz, akoby sa správcovské spoločnosti doteraz nesnažili ľuďom zhodnocovať ich úspory,“ reagoval Peter Socha, predseda Asociá cie dôchodkových správcovských spoločností. Pre vyššie zhodnocovanie úspor podľa neho treba čo najskôr obnoviť možnosť investovať do akcií.
Navrhovaný nový superakciový fond však nevidí veľmi optimisticky. „Nemyslím si, že do tohto fondu začnú ľudia húfne vstupovať a počítam, že presuny sa uskutočnia v jednotkách percent. Ak by to bolo viac, bolo by to príjemné prekvapenie, ktoré by znamenalo, že ľudia viac uvažujú dlhodobo, ako si myslím,“ dodal Socha.
„Keď pri štarte druhého piliera v roku 2005 si v podstate 80 percent ľudí vybralo rastový fond, tak prečo, keď sa znovu vrátime k tomuto modelu, by si tento fond nemal nikto vybrať,“ spýtal sa Mihál. Nezáujem o nový akciový fond si minister nepripúšťa. Pred začiatkom krízy však ľudia nemali toľko negatívnych informácií o poklese akcií a tiež niektoré správcovské spoločnosti lákali sporiteľov sľubmi o nereálnych švajčiarskych dôchodkoch. Takúto reklamu dnes kritizuje aj samotný minister.
Vytvorenie nového rizikovejšieho fondu nemá podporu ani u všetkých odborníkov. „Vôbec nerozumiem, prečo minister volí cestu vytvárania nového rizikového fondu,“ povedal Ďurana. Ak sa totiž sporitelia už raz rozhodli pre rastové fondy, nemusia sa podľa neho rozhodovať opäť. Uvoľniť podmienky investovania sa dá jednoduchým zrušením povinnosti preplácať vzniknuté straty a predĺžiť polročnú dobuhodnotenia ziskovosti fondov. „Vláda môže tiež vytvoriť predpoklady na garantovaný fond, do ktorého by mohli sporitelia prestúpiť, ak by nemali záujem o rizikové fondy,“ dodal Ďurana. V ňom by správcovské spoločnosti aj naďalej zo svojich peňazí hradili prípadné straty.
Navyše kritická je k vytvoreniu superakciového fondu bývalá ministerka práce Viera Tomanová. „Je tam vysoké riziko a žiadna ochrana pre prípad, že sporitelia prídu o peniaze,“ myslí si Tomanová. Upozorňuje najmä na to, že problém budú mať sporitelia, ktorí zažijú podobný prepad akcií ako v roku 2008. „Čo keď to príde práve v čase, keď sporiteľ bude musieť prestúpiť do menej rizikového fondu,“ podotýka Tomanová. V konzervatívnom fonde totiž už sporiteľ stratu získanú na akciách nikdy nedobehne.
Česká ekonómka Markéta Šichtářová tiež upozorňuje na to, že na Slovensku ani v Česku sa nediskutuje o iných formách zabezpečenia sa na starobu. „Vôbec sa neuvažuje nad tým, že konkurencia penzijnému fondu sa zavádza tým, že ľudia si sporia cez stavebné sporenie, alebo pomocou hypotéky si kúpia dom, ktorý v starobe môžu predať a takto sa zabezpečiť,“ navrhuje Šichtářová.
Koľko si nasporí človek v 2. pilieri
- Mladý človek si začne sporiť v súkromnej správcovskej spoločnosti pri hrubej mzde 758 eur za mesiac.
- Mzda sporiteľa každý rok porastie o 3 % a správcovská spoločnosť jeho vklady ročne zhodnotí v priemere o 2 %.
- Pri zachovaní 9 % odvodov bude mať po 40 rokoch po odpočítaní všetkých poplatkov dôchodkovým správcovským spoločnostiam na svojom účte 83 968,61 eura.
- Počas sporenia tiež postupne prejde z rastového do vyváženého a napokon do konzervatívneho fondu.
Zdroj: VÚB Generali
Ako sa vyvíjali poplatky do 2. piliera
- Pri zavedení súkromného sporenia na dôchodok v roku 2005 druhá Dzurindova vláda určila výšku poplatkov za správu majetku vo fonde na 0,065 %. Suma sa počítala z priemernej mesačnej čistej hodnoty majetku v dôchodkovom fonde.
- V roku 2009 sa Ficova vláda rozhodla poplatok znížiť na 0,025 %, ale zaviedla aj nový poplatok vo výške 5,6 % z dosiahnutého výnosu. Vypláca sa tiež raz mesačne, ale hodnotenie výnosnosti prebieha v polročnom období.
- Správcovské spoločnosti tak stratili motiváciu kupovať akcie a začali kupovať bezpečnejšie, ale menej výnosné dlhopisy.
- Podľa aktuálnych údajov si tak tento mesiac zoberú všetky DSS–ky pri akciových fondoch za svoje služby 622 937 eur.
- Minister práce Jozef Mihál chce v plánovaných zmenách druhého piliera opäť zvýšiť motiváciu správcovských spoločností vytvárať zisk.
- Výška poplatkov by sa tak odvíjala od dosahovania zisku.
- Zároveň by všetci mladí ľudia, ktorí sa v druhom pilieri samostatne nikde nepoistili, automaticky vstupovali do najviac ziskovej správcovskej spoločnosti.