Keďže je byt v bezpodielovom spoluvlastníctve, manželia sa môžu rozhodnúť, v akom pomere si príjmy i výdavky rozdelia. Nie je teda pravidlom, že by si každý z nich musel do daňového priznania uviesť polovicu príjmov. Pre manželov je preto najlepšie rozdeliť si príjmy tak, ako im to najviac vyhovuje, teda tak, aby platili čo možno najnižšie dane.
Napríklad ak byt prenajímajú dôchodcovia, ktorí nemajú iný príjem, vyplatí sa im, ak si zárobok rozdelia tak, že jeden z manželov bude mať príjem z prenájmu vo výške 2 279,65 eura. Z tejto sumy si odpočíta nezdaniteľnú sumu 500 eur a jeho celoročný príjem tak bude 1 779,65 eura. To je presne polovica nezdaniteľnej časti základu dane. A podľa zákona sa príjem do výšky polovice nezdaniteľnej časti základu dane vôbec nezdaňuje. To znamená, že tento manžel nezaplatí žiadnu daň a nemusí ani podávať daňové priznanie.
Druhý z manželov si do svojho daňového priznania dá zvyšnú sumu, ktorú zarobili na prenájme. Aj on si môže odpočítať 500–eurovú nezdaniteľnú časť. Ak bude jeho príjem potom nižší ako 1 779,65 eura, takisto nemusí platiť žiadnu daň. V prípade, že bude vyšší, odpočíta si 40–percentné paušálne výdavky a zo zvyšnej sumy zaplatí 19–percentnú daň.