Z otvorených podielových fondov, kde majú občania v priemere takmer desatinu úspor, vybrali za jeden mesiac viac ako 60 miliónov eur. Podobný náhly masový presun peňazí je v rámci fondov najvyšší za posledné roky.
„Spôsobila to hlavne neistota na finančných trhoch vzhľadom na krízu v eurozóne,“ potvrdil výkonný riaditeľ Slovenskej asociácie správcovských spoločností Ivan Znášik. Ide o prvú výraznú reakciu Slovákov na obavy z dlhovej krízy. Grécko aktuálne dostáva už druhú pôžičku po tom, čo Európa už pomohla Írsku a Portugalsku. Vysoké dlhy zažia aj Španielsko, Taliansko a najnovšie aj Cyprus.
Podľa analytika sa ľudia obávajú, že ďalšia kríza ich pripraví o prácu. Z fondov tak vyťahujú hotovosť, ktorou by dokázali splácať hypotéky.
„V časoch neistoty sa ľudia snažia mať radšej peniaze blízko seba, ako ich mať viazané v dlhodobých investíciách,“ povedal Ján Beňák, analytik TRIM Broker. ,,K vyberaniu peňazí z podielových fondov tak už prišlo aj v iných európskych krajinách," dodal.
Či ľudia robia správne, alebo nie, je otázne. Ak by totiž kríza neprišla, ich peniaze mohli vo fondoch ďalej prinášať až 6-percentné výnosy, kým v bankách sú úroky aj na ročných vkladoch najviac do troch percent.
Hľadanie istoty vedie ľudí k ukladaniu peňazí práve na bankových účtoch. Tu totiž fond ochrany vkladov ručí i v prípade krachu banky za vyplatenie vkladov do výšky stotisíc eur. „Vklady obyvateľstva sa v máji medziročne zvýšili o 6,2 percenta, na 22,8 miliardy eur,“ povedala Eva Sadovská, analytička Poštovej banky.
Po júnovom odleve peňazí z fondov si v nich Slováci podľa agentúry ČTK ešte stále nechali takmer 4,5 miliardy eur.
„Májová a júnová výkonnosť akciových fondov bola neistá, tiež kulminovali obavy z rozuzlenia gréckej dlhovej krízy a zároveň začali stúpať výnosy na termínovaných vkladoch,“ reagoval na to Vladimír Vaňo, hlavný analytik Volksbank Slovensko. Súhra všetkých troch faktorov spôsobila, že ľudia začali presúvať svoje peniaze do bezpečnejších bankových vkladov. V prípade neposkytnutia ďalšej pôžičky Grécku hrozil totiž krajinám platiacim eurom opätovný návrat do recesie. Spomalenie ekonomiky by sa prejavilo aj na znižovaní majetku v akciových podielových fondoch. Tie stratili takmer polovicu svojej hodnoty začiatkom krízy v roku 2008.
Vyťahovanie peňazí z fondov nie je podľa analytikov vždy najlepším riešením. ,,Už na prelome júna a júla akciový index Dow Jones Industrial Average dohnal všetky májové i júnové straty," povedal Vaňo. Pokles ceny akcií tak pre skúsených investorov niekedy znamená, že, naopak, investujú a očakávajú, že v budúcnosti sa akcie zhodnotia.
„Investovanie by malo byť založené na horizonte dlhšom ako päť rokov a nemalo by byť ovplyvňované krátkodobými výkyvmi,“ dodal Vaňo. Ľudia vystupujúci z podielových fondov si pri prepade ich hodnoty totiž väčšinou zafixujú vzniknutú stratu a na opätovnom raste fondu nezarobia.
Svoju úlohu pri vyberaní peňazí z fondov zohrala tiež politika finančných domov. „Vzhľadom na skutočnosť, že banky potrebujú zabezpečovať zvýšenú ponuku úverov prostriedkami z vkladových produktov, pristúpili v poslednej dobe k zvýhodňovaniu úrokových sadzieb najmä na termínovaných vkladoch,“ povedal Peter Jánošov, vedúci oddelenia produkt manažmentu spoločnosti TAM.
Ďalší odborník, Ivan Noskovič z OVB, v strednodobom horizonte pri garantovaných produktoch stále za najvýnosnejšie považuje stavebné sporenie. Obľúbenými sú aj investície do zlata, tu ale analytici upozorňujú na vytvorenie cenovej bubliny. Ľudia tiež musia počítať s poplatkami za úschovu cenného kovu v banke. Zlato sa navyše predáva za doláre a pri posilňovaní eura nie sú výnosy veľké.
Najvyšší záujem majú klienti bánk o ročné termínované vklady, ktoré dnes aktuálne v najlepších prípadoch zhodnotia peniaze aj o 2,8 percenta. Na porovnanie v apríli tohto roka bol priemerný ročný výnos peňažných fondov 0,98 percenta. Na druhej strane priemerný výnos akciových fondov sa pohyboval na úrovni 5,4 percenta.
Stopercentnú bezpečnosť pri uložení peňazí ľudia dnes nenájdu nikde. Európsky bankový sektor síce prešiel stresovými testami, no problémy mali hlavne zahraničné matky slovenských bank. Dostatok vlastného kapitálu len veľmi tesne vykázala talianska UniCredit Bank. Banky tak budú musieť od ľudí získať viac kapitálu, čo sa môže prejaviť rastom poplatkov a úrokov pri úveroch..
.