Lieky zdraželi o desiatky až stovky eur

Od decembra platí vyhláška, ktorá preradila 117 liekov medzi doplnkové, čo znamená, že ich viac nebudú preplácať zdravotné poisťovne. „Po 1. decembri radikálne stúpne doplatok pacienta, lebo doplnkové lieky budú za plnú úhradu,“ varoval predseda Ústavu farmácie Lekárskej fakulty Slovenskej zdravotníckej univerzity Ján Sýkora. Ako vysvetlil, rezort vo vyhláške preradil napríklad niektoré často používané antiseptiká či lieky na žilovú trombózu.

Len minulý rok bolo predpísaných 6 miliónov balení týchto liekov a vynaložilo sa na ne celkovo 45 miliónov eur. Pacienti z tejto sumy zaplatili zhruba 25 miliónov. „Toto opatrenie bude mať za následok, že ďalších 20 miliónov eur, ktoré doteraz hradili zdravotné poisťovne, budú musieť zaplatiť pacienti. Kým teraz sú doplatky doplnkových liekov na úrovni 0 až 30 eur, po novom stúpnu na 0 až 152 eur,“ dodal.

Ministerstvo zdravotníctva kategoricky odmieta všetky výhrady k spomínanej vyhláške. „Lieky, ktoré sú vo vyhláške zaradené, sú buď medicínsky zastarané, alebo nie sú nákladovo efektívne z pohľadu výdavkov verejného zdravotného poistenia, alebo ich úhrada z prostriedkov verejného zdravotného poistenia nie je efektívna alebo účelná vzhľadom na obmedzene zdroje, ktorými tento systém disponuje,“ povedala hovorkyňa rezortu Katarína Zollerová.

Odborníci tvrdia, že argumentácia ministerstva neobstojí vo všetkých prípadoch. „Do tohto nie veľmi šťastne zostaveného zoznamu bol zaradený napríklad liek Detralex, ktorý je uvádzaný aj v medzinárodných odporúčaniach pre liečbu chronického žilového ochorenia,“ povedala predsedníčka Slovenskej angiologickej spoločnosti Viera Štvrtinová. Viceprezident Slovenskej lekárnickej komory Ondrej Sukeľ dodáva, že tento liek nemožno nahradiť iným, lacnejším.

Podľa profesorky Štvrtinovej sú cievne choroby spojené aj s nemalým sociálno– ekonomickým dosahom na spoločnosť, keďže sú nielen časté, ale aj drahé a invalidizujúce.

„Správna životospráva, dôsledné vyhľadávanie a liečba rizikových faktorov cievnych ochorení, včasná diagnostika a primeraná liečba môžu progresiu cievnych ochorení výrazne spomaliť,“ povedala. „Preto je ťažko pochopiť preradenie niektorých liečiv používaných pri cievnych ochoreniach do doplnkových liečiv. Mnohé klinické štúdie dokazujú, že tieto lieky ovplyvňujú subjektívne ťažkosti, bolesti a opuchy končatín, ako aj hojenie vredov predkolení,“ dodala. Svedčia o tom údaje z Talianska, kde pri reforme zdravotníctva prestali zdravotné poisťovne uhrádzať venofarmaká, v dôsledku čoho sa zvýšil počet pacientov so závažnými stupňami ochorenia a cena za hospitalizáciu takýchto pacientov stúpla o 78 miliónov eur.

Ďalším preradeným liekom je napríklad Pentoxyfi lín, ktorý sa už roky používa na liečbu aterosklerózy. „Nejde pritom o banálne ochorenie. Úmrtnosť v prípade ischémie končatín je ešte vyššia ako napríklad na rakovinu prsníka,“ varuje Štvrtinová. Aj podľa profesora Daniela Pellu, prezidenta Slovenskej asociácie aterosklerózy, sa väčšina liečiv v novom zozname nenachádza opodstatnene. „Existuje v ňom niekoľko diskutabilných položiek a z hľadiska internej medicíny, resp. kardiológie a angiológie sú v ňom prinajmenšom dve zásadné chyby,“ napísal v liste ministerstvu zdravotníctva. „Etylestery omega–3 kyselín sú sekundárnou prevenciou u pacientov po akútnom infarkte myokardu, prevenciou náhlej srdcovej smrti. Ide o jeden z najzávažnejších medicínskych problémov súčasnosti. Aditívna liečba chronického srdcového zlyhávania – etylestery omega–3 polynenasýtených mastných kyselín dopadli v štúdii GISSI – Heart Failure dokonca lepšie ako statíny. V liečbe hypertriacylgly­cerolémie u pacientov s nefropatiami predstavujú liek prvej voľby,“ píše. Rovnako píše aj o Detralexe. „Toho času neexistuje vo svete účinnejšie liečivo pre chronické venózne ochorenie, navyše mimoriadne efektívne aj pri liečbe hemoroidov.“ Zollerová sa pri obhajobe zmien v liekoch odvoláva na základný princíp systému zdravotného poistenia – solidárnosť, ktorá podľa nej musí byť aplikovaná predovšetkým pri liečbe kritických, mimoriadne finančne náročných ochorení. Milióny eur, ktoré sa majú týmto ušetriť, neznamenajú šetrenie na pacientoch, ale práve opak, tvrdí hovorkyňa rezortu. „V čase globálnej ekonomickej krízy považujeme za kľúčové určiť priority vynakladania spoločných zdrojov. Nie je možné žiadať od ľudí, aby dočasne počas trvania krízy znížili svoju chorobnosť. Naopak, je potrebné alokovať peniaze z liečby ochorení, ktoré môžu mať charakter liečby plne financovanej pacientom – obzvlášť, ak dnes na takéto ochorenia existujú voľnopredajné lieky alebo iné medicínske intervencie,“ konštatovala.

Určenie prioritných ochorení a z toho vyplývajúce rozhodovanie o tom, že niektoré lieky nebudú zdravotné poisťovne preplácať, podľa Zollerovej nie je z globálneho pohľadu žiadnou novinkou. Podobné opatrenia sú bežné v každej nielen európskej krajine, pretože každý zdravotnícky systém je limitovanými finančnými zdrojmi.