Keďže v tomto roku je nezdaniteľná časť na daňovníka vo výške 3 559,30 eura, kto nechce platiť žiadne dane, nemôže zarobiť viac ako 1 779,65 eura. Ak niekto pracuje počas celého roku, znamená to, že jeho priemerný mesačný príjem by mal byť nižší ako 148,30 eura.
Ak dôchodca, ktorý nemá nárok na nezdaniteľné minimum, za rok zarobí čo i len o jeden cent viac, ako je polovica nezdaniteľnej časti základu dane, musí už zdaniť celý svoj príjem. Napríklad ak niekto pracuje na dohodu za 150 eur mesačne, za rok celkovo zarobí 1 800 eur. Štátu odvedie 19 percent z tejto sumy, čo je 342 eur. Jeho čistý ročný príjem tak bude 1 458 eur. V prípade, že by dostával o dve eurá nižší plat, jeho ročný príjem by nepresiahol polovicu nezdaniteľnej časti základu dane. Neplatil by teda žiadne dane a v čistom by za rok zarobil 1 776 eur, teda o 318 eur viac ako pri vyššom plate.
Pre dôchodcov, ktorých príjem len mierne prekračuje polovicu nezdaniteľného minima, je preto lepšie dohodnúť sa so zamestnávateľom, že im plat o pár eur zníži. Tento postup sa vyplatí všetkým ľuďom, ktorých ročný hrubý plat sa pohybuje od 1 779,65 eura do 2 197 eur. Hoci ich hrubý plat poklesne, ich čistá mzda vďaka neplateniu daní vzrastie. Kto zarába viac ako 2 197 eur, tomu zostane aj po zdanení celého príjmu viac peňazí, ako keby nemusel platiť dane.
Aj ľuďom, ktorých príjem je nízky, musí zamestnávateľ každý mesiac z platu strhnúť dane. Nemôže totiž vedieť, či za celý rok príjem daného človeka neprekročí hranicu na platenie daní. Kto za rok nezarobí viac ako polovicu nezdaniteľného minima, tomu štát zaplatené dane vráti. Aby dôchodca získal späť zaplatenú daň, musí podať daňové priznanie alebo požiadať svojho zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania daní. Daňové priznanie za tento rok sa bude podávať v marci budúceho roku a o vykonanie zúčtovania možno zamestnávateľa požiadať najneskôr do 15. februára budúceho roku. Daňový úrad preplatok na dani vráti v máji.
Ešte pri podávaní daňového priznania za predchádzajúci rok mohli dôchodcovia požiadať aj o vrátenie dane z úrokov. Ak nemali iný príjem a na úrokoch za minulý rok nezarobili viac ako polovicu nezdaniteľného minima, štát im vrátil všetky dane, ktoré im banka strhla. Vládna koalícia však zmenila zákon o dani z príjmov, podľa ktorého sa už daň vybraná zrážkou nebude môcť uviesť v daňovom priznaní ako preddavok na daň. O vrátenie dane z úrokov tak už nebude možné požiadať.