„Zamestnanci aj ich zamestnávatelia platia poistné na jednotlivé druhy sociálneho poistenia z vymeriavacieho základu, ktorým je príjem zo závislej činnosti zamestnanca,“ hovorí riaditeľka komunikačného odboru Sociálnej poisťovne Jana Ďuriačová. „Jednou zo základných podmienok nároku na dávky plynúce zo sociálneho poistenia je existencia poistenia, prípadne jeho trvanie počas určitého zákonom stanoveného obdobia,“ vysvetľuje. Zamestnancom, samostatne zárobkovo činným a dobrovoľne nemocensky poisteným môže vzniknúť nárok na nemocenské dávky. Nemocenské vypláca Sociálna poisťovňa najdlhšie 52 týždňov, ošetrovné 10 dní, materské 34 týždňov, 37 týždňov, ak je matka osamelá, a 43 matke, ktorá porodila dve a viac detí. Na vyrovnávaciu dávku majú nárok len zamestnankyne a vypláca sa odo dňa preradenia z dôvodu tehotenstva najdlhšie do nástupu na materskú dovolenku a po skončení materskej dovolenky najdlhšie do konca deviateho mesiaca po pôrode.
Užitočné rady nájdete aj v článku Aké dávky možno získať z dôchodkového poistenia
Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.
„Zamestnanci, samostatne zárobkovo činné osoby a dobrovoľne dôchodkovo poistené osoby majú po splnení podmienok z dôchodkového poistenia nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, vdovský, vdovecký a sirotský dôchodok,“ vymenúva Ďuriačová. Zamestnanci a dobrovoľne poistení v nezamestnanosti majú, ak splnia podmienky, nárok na dávku v nezamestnanosti, ktorá sa vypláca počas šiestich, resp. štyroch mesiacov. Z garančného poistenia vzniká nárok len zamestnancom. Nárok na dávku vznikne, ak zamestnanec je alebo bol v pracovnoprávnom vzťahu u zamestnávateľa, ktorý nemôže uspokojiť jeho nároky a zamestnávateľ sa stal platobne neschopný. „Je to jednorazová dávka,“ upozorňuje Jana Ďuriačová.
Rovnako len zamestnancom môže vzniknúť, ale len v prípade pracovného úrazu a po splnení všetkých podmienok, nárok na úrazový príplatok, úrazovú rentu, jednorazové vyrovnanie, pozostalostnú úrazovú rentu, jednorazové odškodnenie, pracovnú rehabilitáciu a rehabilitačné, rekvalifi káciu a rekvalifikačné, náhradu za bolesť a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, náhradu nákladov spojených s liečením a náhradu nákladov spojených s pohrebom.
Čo ak zamestnávateľ neplatí za zamestnanca odvody? „Ak zamestnávateľ zamestnanca prihlásil do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového poistenia, všetky dôsledky z neplnenia si odvodovej povinnosti budú vyvodené voči zamestnávateľovi. Zamestnancovi aj v tomto prípade vzniká po splnení zákonom stanovených podmienok nárok na všetky dávky zo sociálneho poistenia,“ konštatuje Ďuriačová. Pre zamestnanca je dôležitá informácia, či ho zamestnávateľ prihlásil do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového poistenia. Túto informáciu môže zamestnancovi poskytnúť ktorákoľvek pobočka Sociálnej poisťovne.
Najčastejšie dávky: penzie a nemocenské
„Ak porovnávame dávky za všetky druhy poistenia, tak najviac vyplatených dávok je z dôchodkového poistenia,“ vraví Ďuriačová. Z dávok dôchodkového poistenia je vyplácaných najviac starobných dôchodkov. K 31. decembru vyplatili 957 633 starobných dôchodkov na Slovensku a 11 608 starobných dôchodkov do cudziny. Druhou najčastejšie vyplácanou dávkou je nemocenské, ktoré patrí v súčasnosti aj k najčastejšie zneužívaným. Podľa Jany Ďuriačovej sa toto zneužívanie vyskytuje v rôznych formách. „Najčastejšie je to účelové zamestnávanie na obdobie poberania nemocenských dávok, najmä medzi rodinnými príslušníkmi. Napríklad: pracovný pomer vznikne v deň zhodný s dňom vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti a bezprostredne po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti, t. j. po skončení poberania nemocenského je ukončený. Alebo ide o účelový vznik dočasnej pracovnej neschopnosti po skončení pracovného pomeru v ochrannej lehote za účelom poberania nemocenského, až kým nevznikne poistencovi nové nemocenské poistenie (kým sa znova nezamestná, maximálne 52 týždňov).“ Časté je aj zneužívanie dobrovoľného nemocenského poistenia, napríklad účelové prihlásenie sa naň ľuďmi, ktorí si v blízkej budúcnosti plánujú uplatniť nárok na nemocenskú dávku, a manipulácia s výškou vymeriavacích základov, aby dosiahli maximálnu výšku dávky. Ako Ďuriačová vysvetlila, stávalo sa, že poistenec, ktorý bol zároveň povinne nemocensky poistený, si uplatnil nárok na ošetrovné o dieťa do 10 rokov veku iba z dobrovoľného poistenia a v období poberania ošetrovného riadne pracoval. Táto forma zneužívania je však už zamedzená, pretože od 1. januára bola zavedená podmienka osobného a celodenného ošetrovania.
Hrozí niečo človeku, ktorý tieto dávky zneužíva? „Ak má Sociálna poisťovňa podozrenie na účelové uzatvorenie pracovnoprávneho vzťahu s cieľom získať nemocenské dávky, vykoná dôkladné vyšetrovanie vrátane kontroly plnenia odvodových povinností u zamestnávateľa, pričom zároveň informuje príslušný inšpektorát práce a následne po vyhodnotení všetkých dôkazov posúdi, či je daný dôvod na podanie trestného oznámenia vo veci subvenčného podvodu orgánom činným v trestnom konaní. V rokoch 2010 a 2011 bolo podaných 8 podnetov na trestné stíhanie v súvislosti so zneužívaním nemocenských dávok.“ Ak je poistenec uznaný za chorého a uplatní si nárok na nemocenské, Sociálna poisťovňa zabezpečuje kontrolu formou kontroly posudzovania spôsobilosti na prácu – čilekár uznal poistenca za chorého opodstatnene, resp. či je opodstatnená dĺžka trvania péenky, alebo kontroly dodržiavania liečebného režimu – či je konanie poistenca v súlade s liečebným režimom, resp. či konanie poistenca nespôsobuje odďaľovanie obnovy jeho pracovnej schopnosti.
„V prípade nesúhlasu posudkového lekára Sociálnej poisťovne s postupom ošetrujúceho lekára posudkový lekár dá podnet buď na stornovanie Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti – ak bolo vystavené neopodstatnene, alebo na ukončenie péenky, ak je neopodstatnená dĺžka jej trvania. Ak poistenec poruší liečebný režim určený lekárom, nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní od každého dňa porušenia liečebného režimu,“ upozorňuje Ďuriačová.
Za porušenie povinností zdržiavať sa počas dočasnej péenky na adrese uvedenej v žiadosti o priznanie nemocenského a dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom môže Sociálna poisťovňa uložiť poistencovi pokutu.
V prípadoch zneužívania dobrovoľného nemocenského poistenia nejde o porušenie zákona, ale len o využitie zákonom daných možností. „Proti tomuto zneužívaniu je preto možné sa brániť len zmenou legislatívy. Z tohto dôvodu bola od 1. januára novelou zákona o sociálnom poistení zakotvená podmienka osobnej a celodennej starostlivosti v prípade nemocenskej dávky – ošetrovné a od 1. februára už nebude mať fyzická osoba možnosť prihlásiť sa len na dobrovoľné nemocenské poistenie, ale bude musieť využiť kombináciu troch druhov dobrovoľného poistenia – dobrovoľného dôchodkového, nemocenského poistenia a dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti,“ dodala Ďuriačová.
Čo dostane živnostník
Živnostníci majú tiež nárok na dávky, ak riadne platia poistné a splnia všetky podmienky na ich priznanie. „Povinne dôchodkovo poistenej osobe sa doba, za ktorú mala platiť poistné na dôchodkové poistenie, započíta len v takom rozsahu, v akom bolo poistné zaplatené.“ Ak sú splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku aj bez započítania doby poistenia, za ktorú poistné zaplatené nebolo, vznikne nárok na dôchodok. Odo dňa zaplatenia celého dlžného poistného poisťovňa znova posúdi jeho nárok na dôchodok alebo prepočíta jeho výšku.
Ak chce dostávať nemocenské, musí byť uznaný práceneschopným a mať zaplatené nemocenské poistenie v správnej výške a včas. Rovnako je to aj v prípade, ak by živnostníčka chcela ošetrovné. Ak takáto žena otehotnie, musí byť najmenej 270 dní nemocensky poistená v posledných dvoch rokoch pred dňom pôrodu.
„Živnostník je povinný platiť poistné, ak mu na základe príjmu zo živnosti, ktorý je vyšší ako zákonom stanovená hranica, vznikne povinné sociálne poistenie. Potom platí poistné na nemocenské, dôchodkové poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity, čo znamená, že mu môže vzniknúť nárok len na dávky plynúce z nemocenského a dôchodkového poistenia. Ak si neplatí dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti, po ukončení živnosti nemá nárok na dávku v nezamestnanosti. Nemá nárok ani na garančnú dávku či na úrazové dávky.“
Zamestnanec a zamestnávateľ platia poistné na nemocenské poistenie každý vo výške 1,4 % z vymeriavacieho základu (spolu vo výške 2,8 %), samostatne zárobkovo činná osoba platí poistné na nemocenské poistenie vo výške 4,4 % z vymeriavacieho základu. „Poistné na starobné poistenie a invalidné poistenie platí samostatne zárobkovo činná osoba v rovnakej sadzbe ako spolu zamestnanec a zamestnávateľ za zamestnanca. Poistné do rezervného fondu solidarity platí živnostník a zamestnávateľ, zamestnanec poistné do rezervného fondu solidarity neplatí,“ vysvetľuje rozdiely v odvodoch zamestnancov a živnostníkov Ďuriačová. Sadzba 4,75 % z vymeriavacieho základu je rovnaká tak pre samostatne zárobkovo činnú osobu, ako aj pre zamestnávateľa.
Čo sa stane, ak živnostník nemá niektorú z dávok zaplatenú? Nevznikne mu nárok na nemocenské dávky. Skutočnosť, že bol dohodnutý splátkový kalendár, v danom prípade nemožno zohľadniť.