Proti ich vyššej záťaži boli už v predchádzajúcich týždňoch najmä kresťanskí demokrati a Most. Základnú filozofiu reformy chce napriek tomu koalícia zachovať. „Je to príprava na riešenie finančnej udržateľnosti systému, zjendnodušenia systému daní a odvodov a zníženie administratívnej náročnosti,“ povedala po rokovaní premiérka Iveta Radičová (SDKÚ).
Pôvodný návrh rezortu finacií, ktorý včera dostali zástupcovia koalície sa napriek tomu musí prepracovať. Financmajstri počítali najmä so zavedením superhrubej mzdy, teda súčasnej hrubej mzdy spolu s odvodmi zamestnávateľa, zníženiu odvodovej záťaže a zvýšeniu daní. Väčšine zamestnancov by tak stúpli čisté príjmy. Na druhej strane sa ale malo zvýšiť zaťaženie živnostníkov.
Tým sa podľa návrhu nemal znižovať vymeriavací základ na platenie odvodov konštantami dva a 2,14, daň z príjmu by platili zo zisku, nezníženého o odvody. Oproti zamestnancom by im však zostali nižšie, 16–percentné sociálne odvody.
Hoci sa zvýšenie ich záťaže zatiaľ odsúva, premiérka nevylúčila, že na odvodoch a daniach zaplatia nakoniec aj tak viac. „Zvýšenie odvodovej záťaže nepresiahne ani nedosiahne záťaž zamestnanca v tej istej pozícií s tým istým príjmom,“ spresnila Radičová. Prepracovanie reformy má pripraviť expertná skupina, zložená zo zástupcov koalície ale má podľa nej zohľadňovať špecifické podmienky živnostníkov.
Niekoľko návrhov, ktoré by zohľadňovali tieto špecifiká dostala koalícia už včera. Jeden z nich napríklad počíta so zavedením daňového bonusu, ktorým by si mohli živnostníci do určitého príjmu znižvať zaplatené dane.
Otvorenými zostávajú aj odvody ľudí pracujúcich na dohodu. Tí mali podľa návrhu od budúceho roka odvádzať z príjmu 13 percent do Sociálnej poisťovne a deväť percent do zdravotnej poisťovne. Čistý príjem by sa im napriek nižšej sadzbe sociálnych odvodov mohol znížiť až o štvrtinu. „Takmer celé bremeno odvodovo–daňového zaťaženia sa teraz sústreďuje na pleciach zamestnancov. Tí musia financovať systém aj za živnostníkov, ktorí platia minimálne odvody, alebo za dohodárov, ktorí neplatia nijaké. Tieto skupiny tak požívajú neodôvodnenú výhodu,“ konštatoval pred rokovaním koalície Martin Jaroš, hovorca rezortu financií.
Pôvodne sa mala reforma dotknúť aj pracujúcich dôchodocov, ktorým by sa podľa výšky príjmu mohol mierne znížiť príjem z dôvodu odvádzania 19–percentnej dávky do Sociálnej poisťovne.
Okrem odvodovo–daňovej reformy včera koalícia riešila aj druhý dôchodkový pilier. Poplatky za sporenie na súkromné dôchodky by sa mali odvíjať od dosiahnutých výnosov. Koalícia sa zhodla prípade ozdravovania železníc, pri ktorom má byť do dvoch rokov prepustených 5–tisíc ľudí.