O tom, od ktorej banky si niekto požičia peniaze, by mala rozhodovať najmä úroková sadzba, a nie odpustenie vstupného poplatku. Vďaka nižšiemu úroku totiž možno ušetriť výrazne viac ako na vstupnom poplatku.
Ak si napríklad niekto chce požičať 70–tisíc eur na 20 rokov, bude jeho mesačná splátka pri úroku 4,7 percenta predstavovať 450,45 eura. V prípade, že mu iná banka ponúkne rovnaký úver s úrokovou sadzbou 5,2 percenta, klient bude mesačne platiť 469,74 eura. Hoci mesačne to predstavuje rozdiel v splátke menej ako 20 eur, žiadateľ o úver, ktorý si vyberie nižší úrok, zaplatí za celých 20 rokov banke o 4 629 eur menej, ako keby siahol po úvere s vyšším úrokom. Aj v prípade, že by mu drahšia banka núkala odpustenie vstupného poplatku, ušetril by menej ako 800 eur, čo mu nižší úrok nevynahradí.
Druhou obľúbenou akciou medzi bankami je rovnaký nízky úrok pre všetkých klientov bez ohľadu na ich bonitu. O výške úroku pritom za štandardných podmienok rozhoduje predovšetkým bonita. Banky ju určujú na základe príjmu či vzdelania žiadateľa. Človeku s vyšším vzdelaním a vysokou mzdou banky naúčtujú nižší úrok ako žiadateľovi s nízkym platom. Ak niekto využije akciu s rovnakým úrokom, dostane akciovú sadzbu bez ohľadu na svoj zárobok či vzdelanie. To však platí len dovtedy, kým neuplynie prvá fixácia. Po jej skončení dostane klient novú úrokovú sadzbu na základe svojej bonity a situácie na trhu.
Mnohým ľuďom, ktorí dostanú akciový úrok, sa tak môže stať, že po skončení viazanosti sadzby im banka úrok zvýši, a teda vzrastie aj ich mesačná splátka hypotéky. Ak sa chcú toho vyvarovať, mali by sa pri skončení viazanosti zaujímať o to, či im niektorá iná banka nie je ochotná požičať za nižší úrok. Každá banka je totiž povinná klientom vopred oznámiť novú výšku úrokovej sadzby. Dlžník tak má čas na to, aby si našiel výhodnejšiu ponuku.