Minister práce Jozef Mihál (SaS) chcel pôvodne len zrušiť pri sporení väčšinu garancií proti stratám a dať tak dôchodcovským správcovským spoločnostiam možnosť investovať do rizikovejších akcií, ktoré môžu priniesť aj väčšie výnosy. Správcovské firmy však pred hlasovaním v parlamente avizovali, že investovať do akcií aj tak radšej nebudú. Koalícia preto rovno schválila dovtedy pred verejnosťou utajovaný, ale zásadný návrh poslanca Ľudovíta Kaníka (SDKÚ), aby státisíce sporiteľov v rastovom fonde, ktorý sa premenuje na akciový, malo najmenej dvadsať percent majetku v akciách.
Akcie v minulosti zarábali viac, čo sa však pre už dlhodobú svetovú krízu podľa analytikov mení. ,,Nech sa páči, my akcie nakúpime, ale za prípadné straty budú niesť zodpovednosť tí, ktorí tento nezmysel schválili," zdôrazňuje Viktor Kouřil, podpredseda Asociácie dôchodkových správcovských spoločností. Poslanec Kaník tvrdí, že všetko padať nebude, a tak napríklad pri prepade akcií majú správcovia penzií nakupovať rastúce drahé kovy, investovať do nehnuteľností či stabilných akcií tabakových a farmaceutických firiem.
Ak sporiteľ peniaze na svoj budúci dôchodok nebude chcieť vystaviť riziku strát, môže ich premiestniť do stále garantovaného dlhopisového fondu. Vo zvyšných dvoch fondoch garancie padnú. Záruky proti stratám nebudú ani v novom štvrtom indexovom fonde. Správcovia súkromných dôchodkov však vládu upozorňovali, že aj keď sporitelia sú väčšinou konzervatívni, po zmenách sa len málo z nich bude zaťažovať tým, aby svoje úspory premiestnili do dlhopisového fondu.
Povinnosť mať najneskôr do apríla 2013 v budúcom akciovom fonde najmenej 20 percent investícií v akciách správcovia penzií kritizujú. ,,Je to totálny nezmysel. Namiesto toho, aby štát stanovil maximálnu výšku rizika, tak u nás presne naopak povinne určí minimálne riziko," dodal Kouřil. Vo väčšine západných krajín sa podľa neho regulácia vyvíja opačným smerom s cieľom vystaviť investície ľudí čo najmenšiemu nebezpečenstvu budúcich strát.
Zrušenie povinnosti doplácania prípadných strát v dnešných rastových a vyvážených fondoch tvrdo kritizuje opozičný Smer. ,,Som presvedčený, že ak budeme vo vláde, tak sa k tomuto zákonu budeme musieť opäť vrátiť a dať veci do súladu s preferenciami ľudí," povedal Peter Kažimír, poslanec Smeru. Opozícia sa tiež po detailnej analýze schválenej reformy rozhodne, či sa pre zrušenie garancií obráti na Ústavný súd, keďže už existuje právna analýza o protiústavnosti tohto kroku.
Analytička Markéta Šichtařová z Next Finance upozornila, že slovenská vláda sa na investovanie pozerá ekonomickým pohľadom platným pred niekoľkými rokmi. ,,Riziko krachu zadlžených krajín eurozóny je veľmi vysoké. V dnešnej podobe nemusí prežiť ani spoločná mena euro," dodala Šichtařová. Ak sa to naozaj stane, všetky dôchodkové spoločnosti v Európe utrpia veľké straty. ,,Myslíme si tak, že v budúcnosti začnú vlády opäť viac uprednostňovať prvý pilier. Ten totiž na rozdiel do súkromných penzijných fondov nemôže nikdy skrachovať, ale je pravda, že vyplácané dôchodky z neho budú malé a ľudia sa tak sami musia zabezpečiť na svoju starobu," upozornila nedávno ekonómka. V susednom Česku opozícia už teraz vyhlasuje, že po zostavení vlády rovno zruší celý druhý pilier.
Ministerstvo práce pri kritike rizikovosti investícií do akcií upozorňuje na možnosť poistiť sa proti stratám. ,,Niekto si asi myslí, že to je zadarmo, lenže za takéto nástroje treba platiť," reaguje Kouřil. Ako upozorňuje Peter Tchir, zakladateľ hedžového fondu TF Market Advisaor, tak konkrétne poistenie gréckeho dlhu v hodnote 10 miliónov sa dnes vyšplhalo na 5,65 milióna eur. Podobný scenár rastu poistenia sa dá očakávať i pri prepade cien akcií súkromných firiem.