Dôchodkové správcovské spoločnosti by už od apríla budúceho roku mali znovu investovať do akcií, aj to predpokladá to novela zákona o starobnom dôchodkovom sporení.
Dnes musia dôchodkové spoločnosti sporiteľom zo svojho vrecka doplácať prípadné straty. Od apríla majú zostať garancie len v dlhopisovom fonde. To znamená, že v akciovom a zmiešanom fonde sa bude môcť výnos dostať aj do záporných čísel. Dôchodkové spoločnosti sa tak už nebudú musieť báť, že ak investujú do akcií, budú musieť v prípade ich prepadu doplácať sporiteľom prípadné straty. „Ak budú v systéme fondy, ktoré nebudú mať také striktné garancie, aké tam sú teraz, tak očakávame, že sa v nich akcie opäť objavia. To, v akom objeme, bude vždy záležať od stratégie konkrétneho fondu a aktuálnej situácie na finančných trhoch,“ povedal predseda predstavenstva AXA DSS Peter Socha.
V súčasnom konzervatívnom fonde, ktorý sa po novom bude nazývať dlhopisový, je pritom menej ako päť percent peňazí z celkových 4,3 miliardy eur, ktoré dôchodkoví sporitelia majú na svojich účtoch. To znamená, že väčšina ľudí stratí od apríla záruku, že sa nedostanú do straty. Kto bude chcieť aj naďalej mať svoje dôchodkové úspory garantované, bude môcť prestúpiť do dlhopisového fondu.
Poslanci schválili aj pozmeňujúci návrh poslanca Júliusa Brocku, podľa ktorého sa minimálne obdobie sporenia v druhom pilieri skráti späť z 15 rokov na pôvodných 10 rokov. Zavedenie minimálne 15-ročného sporenia v druhom pilieri presadila bývalá vláda Roberta Fica.
Parlament odobril aj návrh poslanca Ľudovíta Kaníka (SDKÚ-DS), ktorý dôchodkovým spoločnostiam zakáže, aby v akciovom fonde investovali do dlhopisov a nástrojov peňažného trhu viac ako 80 percent z hodnoty majetku fondu. To znamená, že aspoň 20 percent peňazí sporiteľov by sa malo zhodnocovať v akciách. V súčasnosti väčšina rastových fondov žiadne akcie nevlastní.
K súčasným trom fondom by mal pribudnúť štvrtý – indexový fond. Ten by mal kopírovať jeden alebo viacero akciových indexov. Vďaka tomu by podľa ministerstva práce mali byť náklady na jeho správu nižšie ako pri ostatných fondoch. Indexový fond totiž nebude potrebovať aktívne riadenie. Preto by mal byť poplatok za správu tohto fondu o tretinu nižší ako pri ostatných fondoch.
Dôchodkové spoločnosti presadzovali, aby vznikol aj piaty, čisto akciový, fond. Do neho by vstúpili ľudia, ktorí sú ochotní akceptovať vyššie riziko. Tento návrh však poslanci neschválili.
Vstup do druhého piliera by mal byť znovu povinný pre každého, kto začne prvýkrát pracovať. Ak si do šiestich mesiacov sám nevyberie dôchodkovú spoločnosť, v ktorej si chce sporiť na dôchodok, pridelí mu ju Sociálna poisťovňa. Jednotlivé spoločnosti bude novým sporiteľom prideľovať postupne podľa abecedy. Každý človek, ktorý vstúpi do druhého piliera automaticky, bude mať 730 dní na to, aby z neho vystúpil.
Čo sa zmení v druhom pilieri
Súčasné tri fondy sa premenujú. Z konzervatívneho fondu bude dlhopisový fond, vyvážený fond sa premenuje na zmiešaný a rastový fond sa zmení na akciový.
Vznikne nový indexový fond. Bude nadviazaný na jeden alebo viacero akciových indexov. Dôchodková spoločnosť sa bude snažiť dosiahnuť rovnakú výnosnosť ako zvolený index. V prípade, že výnos bude nižší, poplatok za správu sa zníži na polovicu.
Pre vstup do indexového fondu sa bude musieť sporiteľ dobrovoľne rozhodnúť. Keďže indexový fond bude kopírovať index, bude jeho správa lacnejšia, preto v ňom budú aj najnižšie poplatky za správu.
Do druhého piliera vstúpi automaticky každý človek , ktorému vznikne prvé dôchodkové poistenie. Ak si do 180 dní sám nevyberie dôchodkovú spoločnosť, určí mu ju Sociálna poisťovňa.
Kto nebude chcieť byť v druhom pilieri, bude môcť do 730 dní od vzniku starobného dôchodkového sporenia z neho vystúpiť. Týka sa to len ľudí, ktorí boli do druhého piliera zapojení automaticky. Vystúpenie má spätný účinok od vzniku prvého dôchodkového poistenia.
Zreálni sa hodnota dôchodkovej jednotky. Po novom by mala dôchodková jednotka zahŕňať aj výšku poplatkov. Sporitelia tak budú lepšie vedieť, koľko zarobili.
Poplatok za vedenie osobného dôchodkového účtu bude maximálne vo výške jedného percenta. Dôchodkové spoločnosti budú môcť stanoviť aj nižšie poplatky.
Poplatok za správu dlhopisového fondu, zmiešaného fondu a akciového fondu bude maximálne vo výške 0,3 percenta priemernej ročnej čistej hodnoty majetku.
Za správu indexového fondu si budú môcť dôchodkové spoločnosti účtovať najviac 0,2 percenta priemernej ročnej čistej hodnoty majetku.
Dôchodkové spoločnosti si po novom nebudú môcť účtovať poplatok za zhodnotenie majetku v dlhopisovom a indexovom fonde.
Pri akciových a zmiešaných fondoch si budú môcť pýtať poplatok za zhodnotenie len vtedy, ak hodnota dôchodkovej jednotky prekoná historické maximum.
Garancie zostanú už len v dlhopisovom fonde, pričom sa bude posudzovať posledných 60 mesiacov.
Sporitelia si budú môcť svoje úspory rozložiť do dvoch fondov, pričom jeden z nich bude musieť byť dlhopisový fond. Od dosiahnutia 50. roku veku sporiteľa sa bude podiel peňazí v rizikovejších fondoch postupne znižovať v prospech dlhopisového fondu.
Dôchodková spoločnosť bude môcť v akciovom fonde vložiť do peňažných a dlhopisových investícií maximálne 80 percent majetku.