„Finančná kríza, menová neistota, kríza štátnych dlhov sú faktory, ktoré mali a budú mať vplyv na druhý pilier a jeho výnosnosť,“ povedal Radovan Ďurana z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz. Môže tak nastať situácia, že ľudia pri prepade akcií v obave, že prišli nenávratne o peniaze, budú žiadať zrušenie druhého piliera. Na túto hrozbu upozorňovali penzijné spoločnosti súčasnú vládu márne. Svoj názor podložili prieskumom agentúry Focus, podľa ktorého väčšina sporiteľov uprednostňuje isté zhodnocovanie vkladov pred možným vyšším výnosom, ale s rizikom prípadnej straty.
Vláda napriek tomu verí, že pre väčšinu ľudí bude najlepšie zrušenie povinnosti doplácania prípadných strát a možnosť investovania do akcií. „Vzhľadom na historické skúsenosti očakávam, že akcie budú dlhodobo výnosnejšie než iné cenné papiere,“ povedal Peter Goliaš, riaditeľ Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy. „Napriek tomu výnosy na kapitálových trhoch budú zrejme oproti minulosti nižšie najmä pre starnutie obyvateľstva, čo vyvolá tlak na spomaľovanie rastu ekonomík v celom vyspelom svete,“ dodal Goliaš.
Na to, či sa môžu ľudia aj v budúcnosti spoľahnúť na vyššiu výkonnosť akcií, odpovedal Ďurana takto: „Keďže hovoríme o limitovanom výbere, kde na jednej strane stojí neisté ekonomické oživenie, a na druhej strane problém štátnych dlhov, a to nielen Grécka, ale aj najvyspelejších krajín, jednoznačné závery nie je možné vyvodiť.“ Ľudia tak do budúcnosti nemajú žiadnu istotu, že o tridsať rokov budú práve akcie naozaj najvýhodnejšou voľbou. Dôchodkové spoločnosti preto nechápu, prečo súčasná vláda chce, aby väčšina ľudí mala investované peniaze práve v rizikových akciách.
Dnešná nízka výnosnosť všetkých dôchodkových fondov navyše nie je spôsobená znemožnením investovania do akcií. „Problém druhého piliera nie je v garanciách, ale v nezmyselne krátkom sledovanom období, ktoré zaviedla minulá vláda,“ povedal Viktor Kouřil, generálny riaditeľ VÚB Generali Slovensko. Dnes platí, že ak po šiestich mesiacoch vykážu dôchodkové spoločnosti stratu, musia ju ľuďom doplatiť zo svojich peňazí. Okrem akcií tak nemohli kupovať ani vyššie úročené dlhopisy s niekoľkoročnou dobou splatnosti. Túto bariéru súčasná vláda odstránila predĺžením lehoty kontroly na päť rokov pri garantovaných fondoch.
„Mladým ľuďom ochotnejším niesť vyššie riziko by som odporúčal prejsť do indexového akciového fondu,“ radí Goliaš, čo robiť po odstránení garancií od apríla budúceho roka. Prechod do garantovaného fondu je zas podľa neho dobrý najmä pre starších ľudí, ktorí nie sú ochotní znášať straty ani v horizonte dvoch troch rokov. Znížiť riziko budúcich strát sa tiež dá umiestnením časti peňazí v garantovanom dlhopisovom fonde a zvyšok v jednom z troch negarantovaných fondov. Ďurana tiež upozorňuje, že jeho kritika nastavenia druhého piliera neznamená, že prvý pilier alebo zrušenie druhého piliera by boli lepšou voľbou.