Časť peňazí dostanú ľudia z prvého piliera a časť si sporia v druhom pilieri. „Ľudia musia počítať s tým, že čím vyššie zvyšovanie dôchodkov štát uzákoní, tým nižšie penzie dostanú na začiatku. Výška súkromného dôchodku totiž vždy závisí od nasporenej sumy,“ povedal Stanislav Žofčák, predseda dôchodkovej správcovskej spoločnosti Poštovej banky.
Napríklad zamestnanec s platom sedemsto eur v hrubom si nasporí v druhom pilieri 36-tisíc eur. Z tejto sumy môže mať pätnásť rokov vyplácaný dôchodok v nemennej sume dvesto eur.
„Ak by sa štát takýto dôchodok rozhodol valorizovať každý rok o tri percentá, tak v prvom roku by bola penzia 161 eur a v poslednom 243 eur mesačne,“ vysvetľuje Žofčák. Výhodou pevne stanovenej doby vyplácania je, že v prípade skoršej smrti penzistu budú dostávať jeho dôchodok pozostalí.
„Nevýhodou je, že ak by penzista žil dlhšie ako stanovenú dobu vyplácania, tak potom by už z druhého piliera nedostával nič a opäť by sa o neho musel postarať štát. Najpravdepodobnejším riešením je tak vyplácanie súkromných dôchodkov po celú dobu života na penzií,“ hovorí Vladimír Baláž z Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied.
V takomto prípade do výpočtov vstúpi poistná matematika využívajúca údaje z úmrtnostných tabuliek. Výsledkom bude, že na penzie dlhšie žijúcich ľudí sa zložia tí, čo umrú skôr. Dôchodok z druhého piliera totiž po smrti penzistu nebudú môcť zdediť jeho príbuzní.
"Aby neprišlo k omylu, vždy sa budú dať zdediť peniaze, ktoré si človek nasporí v druhom pilieri počas svojej pracovnej kariéry, a možnosť dedenia sa zruší až po nástupe do penzie,“ vysvetľuje Žofčák.
Pre ľudí tak druhý pilier počas kariéry slúži ako životná poistka zabezpečujúca peniaze v prípade smrti jedného zo živiteľov rodiny.
Najväčším problémom, s ktorým dnes bojuje ministerstvo práce, je nastavenie valorizácie súkromných penzií. "Pri zvyšovaní súkromných dôchodkov o pevne stanovené napríklad tri percentá ročne by veľký problém nastal v obdobiach vyššej inflácie,“ hovorí Baláž.
Napríklad v roku 1991 bola na Slovensku ročná inflácia na úrovni 60 percent. "Najlepším riešením je zvyšovanie dôchodkov o infláciu, ale urobiť takýto výpočet je problém,“ dodal Baláž. V zahraničí totiž súkromné poisťovne môžu nakupovať takzvané inflačné dlhopisy a na ich základe ľuďom garantovať zvyšovanie ich dôchodkov o infláciu. „Na Slovensku takéto podkladové aktívum neexistuje,“ upozorňuje Baláž.
Veľké štáty totiž môžu vydávať inflačné dlhopisy z dôvodu, že pri raste cien sa zároveň zvyšujú ceny výrobkov a krajina získava viac peňazí na rastúcich príjmoch z daní.
"Podobne takéto dlhopisy vydávajú aj veľké spoločnosti, ktorým rast cien automaticky zabezpečuje vyššie príjmy. Takouto firmou je napríklad anglické Tesco,“ dodal Baláž.
V malej slovenskej ekonomike by bolo vydávanie inflačných dlhopisov problémom, keďže ceny dnes rastú hlavne pre drahé pohonné hmoty. Tie sú na rekordne vysokej úrovni pre tlačenie nových peňazí zo strany americkej centrálnej banky.
"Komerčné poisťovne takúto službu dokážu zabezpečiť, ale samozrejme si za to budú účtovať od ľudí poplatky,“ uzavrel Žofčák.
Štát tak vyplácanie súkromných penzií nechce nechať len na poisťovne, ale v hre je aj štátna Sociálna poisťovňa. Zhodnocovanie peňazí dôchodcov by v takomto prípade zabezpečovala Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity. Tá dnes zodpovedá za predávanie slovenských dlhopisov a v prípade vyplácania súkromných penzií by mala vedieť podobne ako poisťovne zabezpečiť zhodnocovanie súkromných dôchodkov o infláciu.