„V priebehu jedného roka prídeme na poplatkoch o státisíce eur a z pohľadu niekoľkých rokov to môžu byť až milióny,“ povedal Stanislav Žofčák, predseda Asociácie dôchodkových správcovských spoločností. Momentálne majú ľudia v druhom pilieri investovaných niečo nad päť miliárd eur. Pri štvorpercentnom odvode sa majetok v druhom pilieri za rok zvýši o štyristo miliónov eur, kým pri zachovaní deväťpercentného odvodu by to bolo až deväťsto miliónov eur.
Druhý pilier napriek oslabeniu pomáha udržateľnosti penzijného systému. „Podľa našich prepočtov 9–percentný druhý pilier by znížil deficit penzijného systému v rokoch 2060 – 2070 o dva až tri percentuálne body, zatiaľ čo 4–percentný len o viac než jeden percentuálny bod,“ zdôrazňuje možné riziká Peter Goliaš, riaditeľ Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy. Predstavitelia vlády tieto varovania nespochybnili, upozornili však, že štát v čase krízy nemá peniaze na silný druhý pilier. V budúcnosti však vláda s jeho opätovným posilnením počíta.
Samotné dôchodkové správcovské spoločnosti napriek tomu, že prichádzajú o peniaze, neprotestujú proti reforme ľavicovej vlády. „Dá sa povedať, že zmeny v druhom pilieri sú vyvážené, keďže máme možnosť zarobiť viac napríklad na lepšom zhodnocovaní majetku pre ľudí a súčasne sa uvoľnili i podmienky pri investovaní do dlhopisov,“ povedal Stanislav Žofčák, predseda asociácie dôchodkových správcovských spoločností. Ficova vláda tak nezopakovala chybu z minulosti, keď veľmi prísne nastavenými garanciami zmrazila výnosy druhého piliera.
Najvýznamnejším ústupkom z pohľadu sporiteľov bolo zrušenie plánovaného zvýšenia poplatku za správu majetku pri negarantovaných fondoch. Ten tak nestúpne na 0,6 percenta z objemu majetku, ale ostane na úrovni 0,3 percenta, teda na rovnakej úrovni ako pri garantovaných fondoch. „Vyššie poplatky majú svoj význam, keďže ide o aktívne spravované fondy. Tiež budeme musieť ľuďom posielať listy, či chcú aj naďalej ostať v negarantovaných fondoch, čo sú ďalšie náklady,“ povedal Peter Socha, predseda AXA DSS.
Správcovia penzií musia podľa zákona do 28. februára rozoslať ľuďom listy s otázkou, či chcú aj naďalej ostať v negarantovaných fondoch. Ak sporitelia neodpovedia do 31. marca 2013, budú automaticky preradení do garantovaného fondu. „Pri vyšších poplatkoch sme si mohli dovoliť aj viac pracovať na informovanosti o tom, aké fondy sú pre nich vhodné. Som zvedavý, ako chce teraz vláda riešiť finančné vzdelávanie ľudí,“ dodal Socha.
Analytici reformu kritizujú. „Oslabenie druhého piliera dlhodobú udržateľnosť penzijného systému zhoršuje, zmeny v prvom pilieri ju, naopak, zlepšujú. Problémom je, že kľúčové zmeny v prvom pilieri majú platiť až od roku 2017, zatiaľ čo druhý pilier bude menší už od septembra,“ dodáva Goliaš. Vláda tak podľa neho zrejme vyhodnotila, že okamžité oslabenie druhého piliera je menej nepopulárne než okamžité predlžovanie dôchodkového veku. „Z pohľadu verejných financií si však vláda vybrala horšie riešenie,“ dodal Goliaš z Ineko.
„Táto reforma predstavuje len dočasné riešenie a v budúcnosti nás čakajú ďalšie zmeny penzijného systému,“ povedal Radovan Ďurana z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz. V roku 2060 bude aj po prijatých zmenách deficit penzijného systému na úrovni šesť percent HDP, aj keď podľa kalkulačky Ineko vychádza schodok o 50 rokov na 2,5 percenta HDP. Za udržateľný sa považuje jednopercentný defi cit. Ak štát nebude ľudí viac podporovať v sporení na dôchodok, pôjde v budúcností na vyplácanie penzií stále viac daní. „Reforme tiež vytýkam, že bola prijatá bez vypracovania dlhodobej prognózy a bilancia Sociálnej poisťovne je v nej vypočítaná len na tri roky dopredu,“ uzavrel Ďurana.