Štátny tajomník ministerstva práce Jozef Burian však predstavil ďalšie, ktoré by sa výrazne mali dotknúť oboch penzijných pilierov. Plynulo by sa mal predĺžiť vek odchodu do penzie, bohatší budúci penzisti by mali byť solidárnejší s chudobnejšími v tom, že by sa im do budúceho dôchodku započítalo nižšie percento mzdy ako doteraz. Reforma čaká aj druhý dôchodkový pilier a na Slovensku budeme mať zrejme aj inštitút minimálnej penzie.
Už v januári by tak približne 1,3 milióna slovenských dôchodcov malo mať penziu zvýšenú o pevnú sumu. Tá sa určí percentom priemernej sumy jednotlivých dôchodkov, pričom percento bude vychádzať z priemerného medziročného rastu spotrebiteľských cien a medziročného rastu priemernej mzdy na Slovensku. Jozef Burian tvrdí, že princípom valorizácie je pokryť dôchodcom zvyšujúce sa životné náklady, ktoré sa dvíhajú každému rovnako. Podľa neho je v poriadku, ak sa zásluhovosť premieta len do základného výpočtu penzie. „Kým pri doterajšom percentuálnom modeli vyššie dôchodky rástli viac a nižšie len minimálne, ten nový, ktorý pridá každému rovnako, má toto „roztváranie nožníc“ zastaviť. Asi 60 percentám dôchodcov valorizácia o pevnú sumu pomôže, zvyšným 40 percentám uberie,“ skonštatoval.
Užitočné rady nájdete aj v článku Ako sa valorizujú penzie dnes a čo sa chystá
Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.
Všetci poberatelia starobných a predčasných starobných dôchodkov by si mali od januára podľa odhadov prilepšiť o 8,74 eura, invalidným penzistom s poklesom schopnosti pracovať do 70 % by sa malo pridať 4,69 eura, invalidným dôchodcom s poklesom schopnosti pracovať nad 70 % by sa mala penzia zvýšiť o 8,28 eura, poberatelia sólo vdovského a vdoveckého dôchodku by mali dostať 3,54 eura, sólo sirotského dôchodku sumu 3,23 eura. Presné sumy budú závisieť od výšky priemerných dôchodkov k 30. júnu tohto roka, ako aj od medziročného rastu spotrebiteľských cien a priemernej mzdy na Slovensku za prvý polrok tohto roka.
Tento mechanizmus by mal platiť len v roku 2013. „Následne by sa potom v prechodnom období malo postupovať rovnako s tým rozdielom, že percento priemerného medziročného rastu spotrebiteľských cien sa bude postupne zvyšovať a zodpovedajúco tomu sa bude znižovať percento medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy. Cieľové riešenie by malo spočívať v tom, že valorizácia bude závisieť od priemerného medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov,“ vysvetlil hovorca rezortu práce Michal Stuška.
Úplnou novinkou by mal byť inštitút minimálneho dôchodku. Ten by mal byť v takej výške, aby jeho poberateľ nemusel súčasne žiadať o dávku v hmotnej núdzi. Tým by sa mala zabezpečiť jeho životná úroveň. „Vláda uvažuje nad zavedením minimálneho dôchodku v závislosti od počtu odpracovaných rokov, pričom podľa návrhu plánu legislatívnych úloh sa predpokladá, že návrh zákona by mať byť pripravený v druhej polovici roka 2013,“ vraví Stuška.
Ministerstvo vychádza z toho, že pre človeka, ktorý odpracoval desiatky rokov, je dehonestujúce, keď musí po odchode do dôchodku žiadať o dávky v hmotnej núdzi. „Pomôže najmä tým, ktorí celoživotne pracovali v slabo platených profesiách kuričov, kuchárok či zdravotných sestier, takže sa im dôchodky musia navyšovať o dávky v hmotnej núdzi. A potom tu máme až 200–tisíc živnostníkov, ktorí si platili odvody z minima, a hrozí, že tiež skončia v systéme dávok v hmotnej núdzi,“ tvrdí Burian.
Inštitút minimálneho dôchodku Jednota dôchodcov Slovenska presadzuje už viac rokov. „Dôvodom je, že dôchodcovia s nízkymi dôchodkami, ktorí majú nárok na sociálne dávky, nemajú prehľad, na ktoré dávky mali nárok a u koho. Mnohí z tohto dôvodu o ne ani nežiadali. V minimálnom dôchodku by mali byť tieto dávky zahrnuté,“ konštatuje Igor Fabián, podpredseda Jednoty dôchodcov Slovenska. „Pokiaľ ide o sumu minimálneho dôchodku, náš pôvodný návrh bol, že by nemala byť nižšia, ako je životné minimum, teda približne 190 eur.
Neskorší odchod do penzie asi od roku 2017
Dôchodkový vek sa do roku 2016 zvyšovať nebude. Stane sa tak zrejme až v roku 2017. „Nárast by mal predstavovať 45 až 50 dní ročne,“ konštatoval Burian. Zhruba každých sedem až osem rokov by sa teda mal zdvihnúť o rok.
„Ministerstvo práce v súčasnosti analyzuje možnosti zavedenia väzieb medzi parametrami dôchodkového systému a demografickým vývojom, ktoré by mali byť súčasťou pripravovanej novely zákona o sociálnom poistení v roku 2012. Uvedené je v súlade s kritériom zabezpečenia dlhodobej udržateľnosti dôchodkového systému. V budúcnosti by sa vek dožitia mal automaticky odvíjať od tzv. priemernej dĺžky dožitia, čo by zabezpečilo zachovanie dĺžky poberania dôchodku. Na Slovensku nemáme zdravotný stav ľudí, teda ani vek dožitia taký vysoký, aby sme si mohli dovoliť uvažovať o skokovom navýšení veku odchodu do dôchodku tak, ako k tomu pristúpili v posledných rokoch niektoré iné krajiny,“ uviedol Michal Stuška.
Dnes je hranicou pre odchod do dôchodku 62 rokov. Viacdetné ženy ešte v prechodnom období odchádzajú na dôchodok skôr, defi nitívne by sa úroveň pre všetkých mala zjednotiť v roku 2024.
Dvíhanie dôchodkového veku je podľa odborníkov nevyhnutné. Prvý priebežný dôchodkový pilier je neudržateľný, keďže čoraz menej pracujúcich prispieva na dávky pre čoraz viac dôchodcov. Sociálna poisťovňa každý rok produkuje stratu okolo 1,9 miliardy eur, ktorú musí štát vykryť zo svojho rozpočtu.
Penzijný vek zvyšujú aj susedné štáty. V Poľsku aktuálne odchádzajú do penzie 65–roční muži a 60–ročné ženy, no už od roku 2020 sa u oboch pohlaví vek zjednotí na 67 rokoch. V Česku už pristúpili k zvyšovaniu dôchodkového veku o dva mesiace ročne. Česi narodení v roku 1970 by mali ísť do penzie vo veku 65 rokov a 10 mesiacov, ročníky 1990 vo veku 69 rokov a dva mesiace a dnešné dvojročné deti by nárok na dôchodok mali získať až vyše 72– ročné.
Viac solidarity
V prvom pilieri chce vláda posilniť solidaritu. Približne v horizonte 10 až 15 rokov by sa napríklad mali ďalej redukovať penzie priznané tým poistencom, ktorí zarábajú viac ako 1,25 násobok priemernej mzdy. Tejto kategórii sa pritom penzie krátia už aj podľa súčasného výpočtového vzorca, keďže jeden z parametrov – priemerný osobný mzdový bod – z vypočítanej hodnoty nad 1,25 znižuje na 84 percent. „Toto percento sa bude postupne znižovať a ľuďom, ktorým dnes osobný mzdový bod vychádza nižší ako 1, sa tieto percentá zase zvýšia,“ povedal Burian. „V súčasnosti sa priemerný osobný mzdový bod (POMB) redukuje od hodnoty vyššej ako 1,25, čo zodpovedá jeden a štvrť násobku priemernej mzdy. Vedenie rezortu práce sa prikláňa k zachovaniu súčasného nastavenia, t. j. parametra 1,25 násobku POMB. Akékoľvek budúce úvahy o korekciu v tejto oblasti by sa v záujme spravodlivosti a korektnosti systému museli robiť citlivo a postupne,“ vysvetlil Stuška.
Podľa ekonóma Pavla Kárásza je to trestanie ľudí, ktorí zarábajú viac. „Ľudia si na penzie poctivo odvádzajú, ale pri výpočte dôchodkov budú ich možnosti ohraničené. Sú to opatrenia, ktoré zabrzdia formovanie strednej vrstvy, ktorá je na Slovensku veľmi silno ohrozená,“ konštatoval.
Podľa Jozefa Buriana má byť cieľom tohto zámeru „zvýšenie solidarity v prvom pilieri“. „Straty ľudí s vyššími príjmami by mali predstavovať len niekoľko eur,“ tvrdí Burian.