Dnes sa pre programový výber môžu rozhodnúť len ľudia, ktorí splnia súčasne dve podmienky. Ich celkový dôchodok z prvého a druhého piliera musí byť vyšší ako fiktívny dôchodok, na ktorý by mali nárok, ak by vôbec neboli v druhom pilieri. Zároveň ich celkový dôchodok musí byť vyšší ako dôchodok z prvého piliera, ktorý by sa vyrátal z 1,25-násobku priemernej mzdy pri odpracovaní 42 rokov, čo je v tomto roku suma 596 eur. Túto podmienku spĺňa len minimum ľudí. V roku 2015 malo nárok na výber peňazí 16 percent sporiteľov, ktorí dovŕšili dôchodkový vek, a v prvom polroku 2016 iba osem percent.
Po novom si budú môcť vybrať časť peňazí, alebo dokonca všetky peniaze, ľudia, ktorých celkový dôchodok z prvého a druhého piliera je vyšší ako priemerný starobný dôchodok vyrátaný z penzií priznaných po 31. decembri 2013. V súčasnosti ide o sumu 425 eur. Z 1,4 milióna ľudí, ktorí si sporia na dôchodok v druhom pilieri, by sa tak aspoň k časti nasporených peňazí mohlo dostať približne 300-ticíc sporiteľov. Ak niekomu vyjde celkový dôchodok z prvého a druhého piliera vyšší ako 425 eur, po novom postačí, aby si doživotný dôchodok kúpil len za časť nasporených peňazí, tak aby jeho celkový dôchodok dosiahol aspoň 425 eur. Zvyšok si bude môcť postupne alebo naraz vybrať. Ľudia, ktorým na dosiahnutie hranice 425 eur postačí penzia z prvého piliera, si budú môcť vybrať všetky nasporené peniaze v druhom pilieri.
V nasledujúcich troch rokoch by mal počet sporiteľov, ktorí si budú môcť vybrať peniaze v hotovosti, dosiahnuť podľa odhadov ministerstva práce asi 6,5 tisíca. Ministerstvo práce očakáva, že nie všetci ľudia, ktorí budú mať nárok na výplatu peňazí, ho aj využijú. „Prvý rok výplatnej fázy totiž ukázal, že 30 % kapitálu, ktorý mohol byť použitý na programový výber, bol napriek tomu použitý na poistný produkt,“ tvrdí ministerstvo. Naďalej platí, že ak niekto okrem povinných odvodov posiela na svoj dôchodkový účet aj dobrovoľné príspevky, bude si ich môcť vybrať v hotovosti, a to aj v prípade, že jeho celkový dôchodok nedosiahne požadovanú hranicu.
Dôchodkové spoločnosti nie sú zmenami veľmi nadšené. „Možnosť výberu nasporenej časti dôchodkových úspor v hotovosti nepovažujem za najšťastnejšiu. Sú to peniaze určené na dôchodok. Štát bude mať v budúcnosti obrovský problém zabezpečiť dostatočne vysoké dôchodky z prvého piliera, a o to bude dôležitejšie, aby ľudia použili nasporené zdroje v druhom pilieri na zabezpečenie dlhodobej renty a nie krátkodobej spotreby,“ tvrdí predseda predstavenstva VÚB Generali Vladimír Mlynek. „Doživotný dôchodok od životnej poisťovne prenáša riziko dlhovekosti z poberateľa na poisťovňu. Práve podcenenie rizika dlhovekosti môže spôsobiť, že dôchodca prežije svoje úspory. Presné stanovenie hraničného príjmu, od akého bude povolený aj programový výber, vnímame ako vec politickej dohody," vraví Miroslav Kotov z Allianz SDSS.
Naopak, Maroš Ovčarik z portálu Finančný kompas hovorí, že tento krok pomôže k zatraktívneniu druhého piliera. „Je správne, ak o svojich peniazoch môžu ľudia slobodne rozhodnúť, ale zároveň je chránená výška dôchodku, ktorá by mala zabezpečiť, aby dôchodca neskončil v chudobe. Je potrebné si ale uvedomiť, že časť zodpovednosti sa týmto presúva na ľudí. Je na nich, aby peniaze neminuli neuvážene, pretože dôchodkové úspory sú primárne určené na celú dôchodkovú dobu,“ vraví Ovčarik. Ak napríklad niekto z nasporených peňazí splatí napríklad hypotéku alebo ich použije namiesto spotrebného úveru, ktorý by si inak vzal, ušetrí na úrokoch.
Rozdiel medzi zakúpením doživotného dôchodku a programovým výberom je aj v spôsobe dedenia peňazí. Všetky peniaze je totiž možné zdediť, len ak sú na účte v dôchodkovej správcovskej spoločnosti. Ak si niekto zakúpil doživotný dôchodok, v prípade smrti musí poisťovňa dedičom vyplatiť takú sumu, na ktorú by mal sporiteľ nárok počas prvých siedmich rokov. Ak napríklad zomrie po dvoch rokoch, vyplatí pozostalým peniaze za ďalších päť rokov. Ak sporiteľ zomrie po siedmich rokoch, jeho nasporené peniaze sa už nededia. S poisťovňou si však môže dohodnúť, že bude vyplácať aj pozostalostné dôchodky. V takom prípade však jeho dôchodok bude nižší. Pri programovom výbere sú predmetom dedičstva všetky peniaze, ktoré ešte neboli vyplatené.
Peniaze postupne alebo naraz
Ak sa sporiteľ rozhodne pre poberanie programového výberu, s vybranou dôchodkovou správcovskou spoločnosťou si môže dohodnúť:
- výšku sumy, ktorá mu bude každý mesiac vyplácaná, kým sa všetky prostriedky na jeho osobnom dôchodkovom účte nevyčerpajú, alebo
- dĺžku obdobia, počas ktorého mu bude programový výber vyplácaný.
Rozhodnutie o tom, ako dlho, resp. v akej mesačnej výške bude sporiteľ svoje prostriedky prostredníctvom programového výberu poberať, je na ňom a na dohode s dôchodkovou spoločnosťou a platí, že si môže vybrať aj všetky prostriedky naraz. Sporiteľ sa môže rozhodnúť aj tak, že si nebude momentálne kupovať dôchodok, ale odloží kúpu na neskorší termín. Znamená to, že aj keď sporiteľ splní podmienky na vyplácanie programového výberu, môže sa stále rozhodnúť, že svoje nasporené prostriedky použije aj na iné formy dôchodkov zo starobného dôchodkového sporenie, napr. na vyšší doživotný alebo dočasný dôchodok.
Účelom právnej úpravy je podľa ministerstva práce zvýšiť počet sporiteľov, ktorí si nasporené prostriedky budú môcť vybrať prostredníctvom programového výberu, resp. dočasného dôchodku, a umožniť im slobodne sa rozhodovať o tom, ako nasporené prostriedky zo systému starobného dôchodkového sporenia využijú. Ustanovuje sa jediná podmienka pre poberanie programového výberu, resp. dočasného dôchodku, ktorou bude doživotné zabezpečenie sporiteľa minimálne na úrovni priemerného starobného dôchodku, na ktorý vznikol nárok po 31. decembri 2003. Pre rok 2017 pôjde približne o sumu 425 eur.