Druhý pilier zaznamenal straty. Oplatí sa zmeniť fond?

Akciové a indexové dôchodkové fondy v posledných mesiacoch padajú. Namiesto vysokých ziskov si v súčasnosti pripisujú straty. Mnohí sporitelia preto rozmýšľajú nad tým, či by nebolo lepšie presunúť svoje dôchodkové úspory do garantovaných fondov. Podľa odborníkov je však rýchle presunutie peňazí do garantovaného fondu v čase prepadu najhorším možným riešením.

02.09.2015 10:16
peniaze, domino, riziko, investícia, investor Foto:
Ilustrčné foto.
debata (44)

„Nie je možné posudzovať výkonnosť napríklad indexových dôchodkových fondov z aktuálneho, ani nie jednomesačného, poklesu. Sporenie na dôchodok je sporením na obdobie približne 40 rokov a za tak dlhú dobu sú výnosy akciových fondov jednoznačne vyššie ako z dlhopisových, naviac garantovaných, fondov,“ povedal generálny riaditeľ VÚB Generali Viktor Kouřil. Tvrdí, že banky naprieč Európou a Amerikou dnes odporúčajú akcie kupovať alebo ich minimálne držať, ale v žiadnom prípade nepredávať. „Pokiaľ sporiteľ dnes vymení indexový fond za dlhopisový, jednoducho si zaknihuje čistú stratu,“ dodal Kouřil.

„Človek by nemal svoje úspory medzi dôchodkovými fondmi presúvať podľa svojho pocitu z momentálnej situácie. Na prvý pohľad sa zdá, že takýmito presunmi môžu klienti druhého piliera ľahko zvýšiť svoje výnosy. Bez vysoko odborných znalostí trhu je však takéto presúvanie veľkým rizikom. Aj dlhodobé štatistiky ukázali, že ľudia, ktorí zasahovali do dlhodobých investícií takýmto spôsobom, nakoniec zarobili menej. Profesionálni portfólio manažéri zmiešaných fondov, v ktorých sa takéto presuny dajú robiť, tiež nedosahujú dlhodobo nadštandardnejšie výnosy. Je to čistá špekulácia a pre bežného klienta aj nebezpečná,“ tvrdí vedúci Analytického centra OVB Allfinanz Slovensko Jozef Fronc.

Ak napríklad indexový fond za posledný mesiac prerobil osem percent a sporiteľ si preto presunie svoje peniaze do garantovaného fondu, pripraví sa o možnosť profitovať z možného budúceho rastu tohto fondu. Garantované fondy zarábajú ročne okolo dvoch percent, to znamená, že bude trvať viac ako štyri roky, než sa mu vráti týchto osem percent, o ktoré pre prepad prišiel. Naopak, ak by nechal peniaze naďalej v indexovom fonde, je možné, že už o pár mesiacov príde rast, ktorý mu vynahradí súčasnú stratu. „Nik nevie, či akcie zase porastú zajtra alebo až o mesiac, ale on vtedy bude v inom fonde a kým si uvedomí, že pri raste nejde len o jednodňový výkyv, ale znovu nastala rastová trajektória a fond zmení, zase to chvíľu potrvá a strata z tancovania medzi fondmi bude úplne dokonalá,“ tvrdí Kouřil.

„Ideálne je, ak v čase poklesu trhov má sporiteľ garantovaný fond a v čase rastu má zase negarantované fondy. Presne vystihnúť tieto momenty je skôr otázkou náhody a šťastia než schopnosti rozumieť trhom,“ vraví analytik portálu Finančná hitparáda Pavel Škriniar. Navyše ak niekto nechá v indexovom alebo akciovom fonde svoje peniaze aj počas prepadu, môže na tom zarobiť. „So znižujúcou sa cenou sa zvyšuje počet nakúpených dôchodkových jednotiek. Sporiteľom ide totiž o dlhodobé a nie o krátkodobé výsledky,“ povedal Škriniar.

Dôchodok z druhého piliera závisí predovšetkým od toho, koľko peňazí si človek dokáže nasporiť na svojom dôchodkovom účte. Naň smeruje časť odvodov, ktoré platí každý pracujúci. Čím dlhšie si človek sporí a čím viac jeho fond vynáša, tým by mal byť aj jeho budúci dôchodok vyšší. Viacerí čitatelia sa pritom pýtajú, prečo v porovnaniach vychádza, že človek s vysokou školou má pri rovnakom plate nižší dôchodok ako stredoškolák. „Pokiaľ stredoškolák aj vysokoškolák zarábajú rovnako, stredoškolák má vyšší dôchodok, keďže na dôchodok sporil o päť rokov dlhšie,“ vysvetľuje výkonný riaditeľ portálu Finančný kompas Maroš Ovčarik. V prípade vysokoškolákov je však pravdepodobné, že budú poberať vyššiu mzdu ako ľudia so strednou školou a vďaka tomu bude ich dôchodok napriek kratšej dobe sporenia vyšší.

© Autorské práva vyhradené

44 debata chyba
Viac na túto tému: #II. pilier