„Určite nie je dobré, že je toľko ľudí v garantovaných fondoch. Ak je v garantovanom fonde človek, ktorý je veľmi konzervatívny, alebo človek, ktorý má relatívne blízko do dôchodku, je to v poriadku. Väčšina ľudí je v garantovanom fonde preto, lebo sa o svoje investície v druhom pilieri nestará. Možno za tým cítia nedostatočnú mieru ochrany svojich investícií, čo nie je pravda,“ tvrdí vedúci Analytického centra OVB Allfinanz Slovensko Jozef Fronc. Garancia je podľa neho len o zákaze poklesu investície v istých časových intervaloch. „Všetci sporitelia, ktorí majú ďaleko do dôchodku, akceptujú riziko a zároveň istú výhodu kolísania hodnoty investície, mali by prestúpiť do dynamickejších fondov,“ dodal Fronc.
Väčšina ľudí sa dostala do garantovaných fondov v roku 2013 vďaka legislatívnej zmene. Kto chcel v tom čase zostať v akciovom či indexovom fonde, musel to oznámiť svojmu správcovi. Väčšina ľudí tak neurobila a ich peniaze sa preto presunuli do garantovaných fondov. Správcovia týchto fondov síce ručia za to, že peniaze svojich klientov neznehodnotia, ale to ich zároveň núti investovať veľmi konzervatívne, čo má za následok nízke výnosy. „Nízky výnos počas celého obdobia sporenia znamená, že podstatnú časť úspor budú tvoriť vklady a nie ich zhodnotenie. Nízky objem úspor znamená aj nízky dôchodok z druhého piliera,“ tvrdí analytik portálu Finančná hitparáda Pavel Škriniar.
Povedať vopred, ako sa bude vyvíjať hodnota akcií, a teda aj výnosov v akciových dôchodkových fondoch, nie je možné. V minulosti však platilo, že z dlhodobého hľadiska hodnota akcií rástla. „Napríklad americký index Dow Jones IA sa za uplynulých 30 rokov zhodnotil o 9,2 % ročne. Pri ďalšom celosvetovo známom akciovom indexe S&P 500 je to 8,4 % ročne,“ vraví Škriniar. Napriek krízam si tak akciové trhy pripísali vysoké zisky. „Ak by takýto trend pokračoval i naďalej, tak uprednostnenie garantovaného fondu by znamenalo mať až tretinový dôchodok v porovnaní s dôchodkom z úspor z negarantovaného fondu,“ hovorí Škriniar.
Pri dlhodobom sporení pritom platí, že aj nepatrne vyšší úrok môže spôsobiť veľký nárast nasporenej sumy. Napríklad, zamestnanec, ktorý zarába v súčasnosti 800 eur a každý rok mu plat vzrastie o pol percenta, si za 30 rokov v garantovanom fonde pri dvojpercentnom zhodnotení nasporí necelých 16-tisíc eur. Ak by však bol vo fonde, ktorý vynáša štyri percentá ročne, budú jeho dôchodkové úspory vyššie ako 22-tisíc eur.
Kto chce zmeniť dôchodkový fond, ale nechce meniť dôchodkovú spoločnosť, môže tak urobiť kedykoľvek bezplatne. „Sporitelia môžu v rovnakom čase sporiť najviac v dvoch fondoch, pričom jeden z nich musí byť garantovaný,“ povedal obchodný riaditeľ NN DSS Jan Zápotočný. Zmeniť dôchodkovú spoločnosť zase možno bez poplatkov raz za rok. Kto by chcel zmeniť správcu svojich dôchodkových úspor skôr ako po jednom roku od posledného prestupu, musí zaplatiť Sociálnej poisťovni poplatok za vydanie akceptačného listu vo výške 16 eur.