Štyristopäť eur. Taký bol priemerný vyplácaný dôchodok na Slovensku v januári. Mnohí penzisti sa však musia uspokojiť len s polovicou a ocitli sa tak na pokraji hmotnej núdze. Štát mnohým z nich ich dôchodok dorovnáva zo systému dávok a príspevkov v hmotnej núdzi.
Hmotná núdza je stav, keď príjem členov domácnosti nedosahuje sumu životného minima, teda je nižší ako dvesto eur a ľudia v núdzi si nevedia alebo nemôžu prácou alebo svojím majetkom zabezpečiť alebo zvýšiť príjem. Základné životné podmienky pritom sú jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie.
Do tejto skupiny patria starodôchodcovia, ale aj ľudia, ktorí platili alebo si platia nízke odvody, a keď dosiahnu dôchodkový vek, Sociálna poisťovňa im môže vypočítať penziu nižšiu ako životné minimum. Podľa riaditeľa komunikačného odboru Sociálnej poisťovne Petra Višvádera je to jeden z významných faktorov. „Čím sú nižšie odvody do Sociálnej poisťovne, tým je nižšia suma budúceho dôchodku a, naopak, čím sú vyššie, tým je vyššia aj suma budúcej penzie,“ povedal. Sumu dôchodku však ovplyvňuje aj počet odpracovaných rokov, hrubý príjem a aktuálna dôchodková hodnota. Ak zamestnanec alebo živnostník dosahovali počas svojho aktívneho pracovného života nízke príjmy, potom aj suma vyplácaného dôchodku bude nízka.
„Ak Sociálna poisťovňa vypočíta dôchodok nižší ako životné minimum, informuje v konkrétnych prípadoch listom samotného dôchodcu o možnosti posúdenia hmotnej núdze a zabezpečenia dávkou v hmotnej núdzi a príspevkami k nej, respektíve oznamuje Ústrediu úradu práce, sociálnych vecí a rodiny identifikačné údaje poberateľa penzie, ktorý má nárok na dávku v núdzi,“ vysvetľuje postup Višváder.
Sociálna poisťovňa zasiela informáciu konkrétnym dôchodcom v prílohe rozhodnutia o invalidnom dôchodku, vdovskom alebo vdoveckom, sirotskom, sociálnom dôchodku poberateľa mladšieho ako 62 rokov veku a pri valorizácii dôchodkov. „Robí tak v prípade, ak suma uvedených dôchodkov alebo ich úhrn je najviac v sume, pri ktorej môže vzniknúť nárok na dávku v hmotnej núdzi a príspevky k nej, poberateľ penzie má trvalý pobyt na Slovensku a nie je vo výkone väzby alebo vo výkone trestu odňatia slobody.“
O samotnú dávku však musí dôchodca požiadať úrad práce a ten určuje aj jej výšku alebo príspevky k nej. Úrad potom na základe písomnej žiadosti a dokladov preukazujúcich rodinné, príjmové, bytové a majetkové pomery posúdi, na akú dávku a príspevky spĺňa rodina nárok a rozhodne o výške pomoci v hmotnej núdzi. Suma sa určí ako rozdiel medzi úhrnom súm nárokov uvedených v zákone a úhrnom súm príjmu členov domácnosti. Ak úrad rozhodne, že penzista je v núdzi, má potom nárok na základnú dávku v núdzi, ochranný príspevok a príspevok na bývanie.
Celá táto tortúra by však už od polovice roka mala byť minulosťou. Mal by totiž začať platiť zákon o minimálnom dôchodku. Ten by mal ľuďom, ktorí roky pracovali za nízku mzdu, garantovať po dovŕšení dôchodkového veku príjem na takej úrovni, aby ich ako jednotlivcov ochránil pred stavom hmotnej núdze. „Chceme, aby človek, ktorý odpracoval minimálne tridsať rokov, dosiahol dôchodkový vek a splnil aj všetky ostatné podmienky, nebol po odchode do penzie odkázaný na pomoc v hmotnej núdzi,“ povedal o zákone štátny tajomník rezortu práce Jozef Burian.
Všetci tí, ktorí odpracujú zákonom stanovený počet rokov, by po odchode do penzie mali mať štátom garantovaný minimálny dôchodok. Mal by byť v sume 1,36 násobku životného minima, ktoré je dnes na úrovni 198,09 eura. V roku 2015 by tak nik, kto splní podmienky zákona, nemal dostať menej ako 269,50 eura. Za každý ďalší započítaný rok by sa im penzia mala zdvihnúť o dve percentá. Ak však odvody platili minimálne štyridsať rokov a viac, za každý z nich sa im už minimálna penzia zvýši o tri percentá.
Ak teda budúci penzista odpracuje 35 rokov, mal by dostať minimálne 289,30 eura, ten, kto odpracuje 40 rokov, by mal dostať 311,10 a po 45 odpracovaných rokoch by bola jeho penzia 340,80 eura, čo je už 1,72-násobok životného minima. Ani to však nemusí byť maximum, pretože za 46 odpracovaných rokov dostanú budúci penzisti dôchodok v sume 1,75-krát životné minimum atď. Posudzovať sa pritom bude každý penzista jednotlivo.
„Dôchodcovia s nárokom na minimálny dôchodok už v zásade nebudú odkázaní na pomoc v hmotnej núdzi, teda budú poberať len dôchodok z jednej inštitúcie – Sociálnej poisťovne,“ dodal Burian.