Ten by mal ľuďom, ktorí roky pracovali za nízku mzdu, garantovať po dovŕšení dôchodkového veku penzijný príjem na takej úrovni, aby ich ako jednotlivcov ochránil pred stavom hmotnej núdze. „Chceme, aby človek, ktorý odpracoval minimálne tridsať rokov, dosiahol dôchodkový vek a splnil aj všetky ostatné podmienky, nebol po odchode do dôchodku odkázaný na pomoc v hmotnej núdzi,“ povedal o zákone štátny tajomník rezortu práce Jozef Burian. Do potrebného obdobia nároku na minimálny dôchodok sa započítavajú len tie odpracované roky, ktoré získal v tých rokoch, keď mesačne zarobil aspoň 200 eur. „Zákonom o minimálnom dôchodku chceme zvýšiť životnú úroveň penzistom s nízkymi dôchodkami.“
Všetci tí, ktorí odpracujú zákonom stanovený počet rokov, by po dovŕšení dôchodkového veku mali mať štátom garantovaný minimálny dôchodok. Mal by byť v sume 1,36-násobku životného minima, ktoré je dnes na úrovni necelých dvesto eur. V roku 2015 by tak nik, kto splní podmienky zákona, nemal dostať menej ako 269,50 eura. Za každý ďalší započítaný rok by sa penzia mala zdvihnúť o dve percentá. Ak však ľudia odvody platili minimálne štyridsať rokov a viac, za každý z nich sa im už minimálna penzia zvýši o tri percentá.
Ak teda budúci penzista odpracuje 35 rokov, mal by dostať minimálne 289,30 eura, ten, kto odpracuje 40 rokov, by mal dostať 311,10 a po 45 odpracovaných rokoch by bola jeho penzia 340,80 eura, čo je už 1,72-násobok životného minima. Ani to však nemusí byť maximum, pretože za 46 odpracovaných rokov dostanú budúci penzisti dôchodok v sume 1,75-krát životné minimum atď. Posudzovať sa pritom bude každý penzista jednotlivo.
„Na minimálny dôchodok bude mať nárok starobný, predčasný starobný dôchodca, ktorý sa po dovŕšení dôchodkového veku stane starobným penzistom, invalidný dôchodca bez ohľadu na mieru poklesu schopnosti pracovať vrátane súbehu s iným dôchodkom,“ vraví Burian. „Už v druhom polroku tohto roka by malo minimálnu penziu dostávať približne 75-tisíc penzistov. Zo systému dávok v hmotnej núdzi by vďake nemu malo ubudnúť viac ako tritisíc penzistov,“ povedal.
Pri posudzovaní nároku na minimálny dôchodok sa do úvahy budú brať aj súbežne vyplácané dôchodky výsluhové či zo zahraničia. Do doby poistenia sa zase započítajú aj roky vojenskej služby, štúdia a materskej dovolenky, ak sa týkali obdobia, keď ich započítanie umožňoval zákon.
Na priznanie nároku platí zásada, že poistencovi, ktorý je sporiteľom, musia byť vyplácané tie dôchodky, na výplatu ktorých splnil podmienky ustanovené zákonom v systéme starobného dôchodkového sporenia (II.¤pilier). V zásade je teda potrebné pre posúdenie vzniku nároku na minimálny dôchodok, aby sporiteľ požiadal o starobný dôchodok a následne uzatvoril s poistiteľom zmluvu o poistení penzie, resp. s dôchodkovou správcovskou spoločnosťou dohodu o vyplácaní dôchodku programovým výberom.
Zákon sa bude vzťahovať už aj na v súčasnosti vyplácané dôchodky, ktoré Sociálna poisťovňa zvýši na sumu minimálneho dôchodku ex¤offo k 1.¤júlu 2015. Sociálna poisťovňa bude rozhodovať automaticky, bez žiadosti o zvýšení na minimálny dôchodok pri priznaní nároku na starobný dôchodok. Bez žiadosti bude Sociálna poisťovňa posudzovať zvýšenie invalidného na minimálny dôchodok, keď jeho poberateľ dovŕši dôchodkový vek. Ak celkový dôchodkový príjem (bez jeho zvýšenia na minimálny dôchodok) presiahne ustanovenú sumu minimálneho dôchodku (napr. z dôvodu valorizácie), zvýšenie na minimálnu penziu sa dôchodcovi vyplácať už nebude. Výplata zvýšenia na minimálny dôchodok sa obnoví, ak penzista opäť splní podmienky na priznanie zvýšenia na minimálny dôchodok (napr. zvýši sa suma životného minima na jednu plnoletú fyzickú osobu).
Zo štátneho rozpočtu na minimálne penzie pôjde v druhom polroku 2015 navyše 16,4 milióna eura a za celý rok 2016 má navýšenie predstavovať 31 miliónov eur. Štátny tajomník upozornil, že aj minimálny dôchodok sa bude valorizovať. „Bude sa valorizovať ako životné minimum vždy k 1.¤januáru.“
Podľa súčasne platných pravidiel ak Sociálna poisťovňa vypočíta budúcemu penzistovi dôchodok nižší ako 200 eur, ten môže požiadať príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o priznanie dávky v hmotnej núdzi. Pri posudzovaní, či sa dôchodca na hranici chudoby skutočne nachádza, sa berú do úvahy aj rodinní príslušníci, ktorí s ním žijú v spoločnej domácnosti, ale aj majetok, ktorý vlastnia. Zákon o minimálnom dôchodku má tomuto zabrániť. Navyše sa človek bude posudzovať ako samostatná osoba a príjem ostatných rodinných príslušníkov sa započítavať nebude. „Dôchodcovia s nárokom na minimálny dôchodok už v zásade nebudú odkázaní na pomoc v hmotnej núdzi, teda budú poberať len dôchodok z jednej inštitúcie – Sociálnej poisťovne,“ dodal Burian.