Druhý pilier je fiasko

Sľuby o vysokých súkromných dôchodkoch zostali nakoniec nesplneným snom pravicových strán stojacich pred desiatimi rokmi pri zrode druhého piliera. Približne 1,5 milióna Slovákov má v pilieri uložených 6,41 miliardy eur.

14.01.2015 20:00 , aktualizované: 15.01.2015 07:00
debata (414)

Prvé vyplácané súkromné penzie však ukazujú, že do 2. piliera sa neoplatilo v roku 2005 vstúpiť päťdesiatnikom s nízkymi ani vysokými príjmami. Druhým nesplneným sľubom je, že ľudia si pri odchode do penzie môžu vybrať v hotovosti len veľmi malú časť úspor.

zväčšiť
porovnanie penzií, I. pilier, II. pilier

Vyplácaniu penzií vlani predchádzala zmena legislatívy, s ktorou bola drvivá väčšina poslancov v parlamente spokojná. Predpokladalo sa, že ak si niekto desať rokov sporil v druhom pilieri a mal priemernú mzdu, jeho kombinovaná penzia z prvého aj druhého piliera dosiahne spolu 419 eur mesačne a mladší sporitelia na tom o pár rokov pri odchode do dôchodku budú ešte lepšie. Teraz sa však ukázalo, že kombinovaná penzia od štátu a poisťovne Generali danému sporiteľovi vychádza len na 397 eur. Navyše ak by občan zostal v Sociálnej poisťovni, dostane penziu 422 eur. Mesačne tak penzista s priemerným platom na vstupe do 2. piliera prerobí 25 eur a ročne celých 300 eur.

Môže ísť o otázku primeranosti ziskových marží poisťovní. Ak sa to nepodarí vyriešiť, druhý pilier v budúcnosti dostatočne nepomôže s problémom starnutia obyvateľstva. Niektoré krajiny druhý pilier už zrušili a spoliehajú sa na prisťahovalectvo a tiež na to, že ľudia budú sami viac myslieť na svoju budúcnosť.

Žiadosti o prvé súkromné penzie podalo zatiaľ 91 ľudí. Z pohľadu ľudí odchádzajúcich do penzie by najlepším riešením bolo teraz štvrté otvorenie druhého piliera, umožňujúce návrat do Sociálnej poisťovne. Súkromné poisťovne totiž momentálne ani zďaleka nedokážu konkurovať výške štátom vyplácaných dôchodkov. Stať sa tak môže najskôr v roku 2030, keď si štát pre nízky počet pracujúcich nebude môcť dovoliť udržať súčasnú štedrosť štátnych penzií. Zároveň pracujúci ľudia budú v druhom pilieri dostatočne dlho na to, aby si investovaním na finančných trhoch zarobili peniaze, postačujúce na kúpu slušných doživotných penzií.

Prepočty súkromných penzií na základe denníkom Pravda zadanej výšky úspor zverejnila len poisťovňa Generali. „Je v záujme dôchodcov, aby poisťovne pripravili svoje výpočty veľmi obozretne a dlhodobo ich vedeli garantovať,“ povedala Lucia Makayová, hovorkyňa poisťovne Generali.

Problém nikto nečakal

Pri spúšťaní systému boli ľudia na vstup do druhého piliera lákaní vidinou budúcich švajčiarskych dôchodkov. „Pri spúšťaní systému nikto nečakal, že vznikne takýto problém. Ukazuje sa, že poisťovne si nechávajú príliš vysoké zisky, čo ak sa situácia nezmení, budeme to musieť riešiť legislatívne,“ povedal poslanec Ľudovít Kaník (SDKÚ), ktorý bol pri zrode druhého piliera. Lenže ak štát zmenou zákona okreše poisťovniam zisky, môže sa stať, že súkromné penzie sa jednoducho prestanú predávať, čo bude znamenať koniec 2. piliera na Slovensku.

Kaník napriek tomu považuje spustenie dôchodkovej reformy za úspech. „Stačí si pozrieť fakty. Druhý pilier priniesol sporiteľom v minulom roku najvyššie zhodnotenie úspor. Systém zarábajúci peniaze sa ľuďom určite oplatí,“ dodal Kaník. Od svojho vzniku vysoké zisky nad desať percent za rok však dosahujú len indexové fondy, v ktorých sa nachádza pár tisíc ľudí, a zvyšné garantované fondy majú výnosy v rozmedzí dvoch až troch percent za rok.

V každom prípade zo ziskov ľudí v druhom pilieri sa momentálne tešia poisťovne, ktoré si podľa prepočtu Inštitútu finančnej politiky patriaceho pod ministerstvo financií nechávajú až tretinové marže z peňazí zaplatených za doživotné dôchodky. Človek zarábajúci za posledných desať rokov priemernú mzdu si v druhom pilieri počas pracovného života našetril 7 360 eur, za ktoré si môže od poisťovne Generali kúpiť doživotný dôchodok vo výške 20,8 eura. Keďže väčšinu odvodov stále dovádzal do 1. piliera, štát mu každý mesiac vyplatí penziu 376 eur. Ak by takýto klient nenaletel na vidinu vysokého súkromného dôchodku a v starobe sa spoliehal len na štát, jeho mesačný dôchodok by bol 422 eur.

Vysoké marže poisťovní?

Ľudia si sa pri výbere súkromných penzií môžu rozhodovať medzi dôchodkami pravidelne sa zvyšujúcimi o infláciu a pevnou nemennou sumou. Inštitút finančnej politiky vysoké marže poisťovní vypočítal pri nevalorizovaných penziách. Podľa prepočtov inštitútu by poisťovne mali človeku, ktorý si z priemerného platu v 2. pilieri našetril 7 360 eur, ponúknuť súkromnú penziu 35,84 eura. Realita je však taká, že poisťovňa ľuďom v prípade výberu dôchodku nezvyšovaného o infláciu ponúka len 26,85 eura. Za tento stav sú podľa analytikov ministerstva financií zodpovedné vysoké marže poisťovní.

„Odporúčal by som týmto ľuďom nereagovať na súčasné ponuky poisťovní a počkať, kým sa situácia nezmení k lepšiemu,“ poradil Kaník. Vláda totiž s poisťovňami plánuje rokovať o dôvodoch nízkych súkromných penzií. „Ministerstvo financií bude ohľadne uvedenej veci rokovať s ministerstvom práce a poisťovňami. Bližšie vyjadrovať sa ohľadne uvedenej veci by bolo v súčasnosti predčasné,“ uviedla hovorkyňa ministerstva financií Alexandra Gogová.

Príliš dlhý život

Poisťovne nízke dôchodky vysvetľujú vysokým rizikom dlhého života ľudí. „Každým rokom sa vďaka napríklad meniacemu sa životnému štýlu, progresii v lekárskych disciplínach predlžuje priemerná dĺžka života, populácia globálne starne a oproti súčasnosti má byť do roku 2060 doba dožitia dlhšia o osem rokov,“ povedal Artur Šturmankin, hovorca poisťovne Allianz. Priemerný vek mužov tak zo súčasných 72 rokov vzrastie vraj na 80 rokov. „Základným princípom poistenia je solidárnosť poistených, respektíve zdieľanie rizika poistených, čo nie je vlastnosťou žiadneho bankového produktu a znamená, že vyzbierané poistné od všetkých klientov pokrýva výplatu všetkým klientom, ktorým vznikne nárok na výplatu, to je napríklad aj klientom, ktorí žijú dlhšie, ako je priemerný vek dožitia,“ pokračoval Šturmankin. Skoršie umierajúci dôchodcovia sa tak poskladajú na penzie tým, ktorí v starobe budú žiť dlhšie.

V minulosti sa uvažovalo aj nad tým, že by dôchodky mohla namiesto súkromných poisťovní vyplácať Sociálna poisťovňa, ktorá však nemá odborníkov zaoberajúcich sa investovaním peňazí v prípade poistných produktov. Ak by sa peniaze z druhého piliera po skončení pracovnej kariéry vrátili štátu, bude opäť jedine vláda zodpovedná za výšku penzií, čo môže spôsobiť ďalšie vysoké dotácie priamo zo štátneho rozpočtu. Napríklad v roku 2015 sa počíta s dotáciou pre Sociálnu poisťovňu, slúžiacou na vyplácanie súčasných dôchodkov, vo výške viac ako 1 miliarda eur. Ekonómovia pritom pri zrode druhého piliera argumentovali hlavne odľahčením verejných financií.

Demografický problém

Navyše priebežný dôchodkový systém funguje úplne inak ako súkromný druhý pilier. Štátny priebežný systém totiž na vyplácanie súčasných dôchodkov používa hlavne peniaze vyzbierané z odvodov súčasných pracujúcich. Výhodou systému je, že nikdy nemôže skrachovať, ale pre klesajúci počet pracujúcich budú štátne penzie v budúcnosti čoraz nižšie. „Takzvaný demografický problém spôsobí, že kým dnes na jedného dôchodcu platí odvody 1,6 zamestnanca, už v roku 2030 sa pomer vyrovná na jedna k jednej a v kritickom roku 2060 bude len 0,74 zamestnanca platiť odvody na jedného dôchodcu,“ priblížil ekonóm Vladimír Baláž z Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied. Dnešní tridsiatnici si tak bez vlastných úspor neudržia životnú úroveň súčasných dôchodcov. „Osobne si myslím, že štát bude ľuďom o pár desiatok rokov vyplácať len základnú sociálnu dávku, čím vzrastie potreba vlastných úspor,“ dodal Baláž.

Dedenie v 2. pilieri

V súčasnosti je pomer sociálnych odvodov 14 : 4 v prospech štátneho – prvého piliera. Pôvodne bol pomer 9 : 9. Peniaze v 2. pilieri sa počas pracovného života zhodnocujú na súkromnom účte v dôchodkovej správcovskej spoločnosti. V prípade smrti jeho majiteľa pozostalí dedia všetky peniaze uložené v dôchodkovej správcovskej spoločnosti. Po nástupe do penzie si ľudia zakupujú súkromný doživotný dôchodok, ktorý zaručuje dedenie len počas prvých siedmich rokov poberania penzie. Systém funguje tak, že ak dôchodca zomrie napríklad dva roky po nástupe do penzie, tak dediči dostanú vyplatené všetky penzie za zvyšných päť rokov. V prípade smrti po siedmich rokoch poberania dôchodku dediči nezískajú z druhého piliera žiadne peniaze.

© Autorské práva vyhradené

414 debata chyba
Viac na túto tému: #dôchodok #II. pilier