„Naším hlavným cieľom je, aby človek, ktorý odpracoval minimálne tridsať rokov, dosiahol dôchodkový vek a splnil aj všetky ostatné podmienky, nebol po odchode do dôchodku odkázaný na pomoc v hmotnej núdzi,“ predstavil hlavný cieľ zákona štátny tajomník rezortu práce Jozef Burian. Do potrebného obdobia nároku na minimálny dôchodok sa započítavajú len tie dni obdobia dôchodkového poistenia, ktoré získal v tých kalendárnych rokoch, keď zarobil aspoň 200 eur mesačne. „Zákonom o minimálnom dôchodku chceme zvýšiť životnú úroveň penzistom s nízkymi dôchodkami.“
A tak ľudia, ktorí získajú zákonom požadovanú minimálnu dobu poistenia, by po dovŕšení dôchodkového veku mali mať štátom garantovaný minimálny dôchodok.
„Mal by byť v sume 1,36 násobku životného minima, ktoré je dnes na úrovni necelých dvesto eur. V roku 2015 by tak nik, kto splní podmienky zákona, nemal dostať menej ako 269,50 eura. Za každý ďalší započítaný rok by sa im dôchodok mal zdvihnúť o dva percentuálne body. Ak však odvody platili minimálne štyridsať rokov a viac, za každý z nich sa im minimálna penzia zvýši až o tri percentá. A tak dôchodca, ktorý odpracuje napríklad 35 rokov, by mal dostať minimálne 289,30 eura, ten, ktorý odpracuje 40 rokov, by mal dostať 311,10 eura a po 45 rokoch poistenia by tak mali mať nárok na zákonné penzijné minimum 340,80 eura, čo predstavuje 1,72–násobok životného minima. Ani to však nemusí byť maximum, pretože za získaných 46 rokov poistenia dostanú dôchodok v sume 1,75– krát životné minimum atď. Posudzovať sa pritom bude každý penzista jednotlivo, nie v rámci domácnosti.
„Na minimálnu penziu bude mať nárok starobný, predčasný starobný dôchodca, ktorý sa po dovŕšení dôchodkového veku stane starobným dôchodcom, invalidný dôchodca bez ohľadu na mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vrátane súbehu s iným dôchodkom,“ konštatoval Burian. Už v budúcom roku by ho malo dostávať asi 75–tisíc penzistov. Zo systému dávok v hmotnej núdzi by vďaka nemu malo ubudnúť viac ako tritisíc penzistov.
Pri posudzovaní nároku na minimálny dôchodok sa do úvahy budú brať aj súbežne vyplácané dôchodky výsluhové či zo zahraničia. Do doby poistenia sa zase započítajú aj roky vojenskej služby, štúdia a materskej dovolenky, ak sa týkali obdobia, keď ich započítanie umožňovala legislatíva. „Bude sa vzťahovať už aj na v súčasnosti vyplácané dôchodky, ktoré Sociálna poisťovňa zvýši na sumu minimálneho dôchodku ex offo k 1. júlu 2015.“ Sociálna poisťovňa bude rozhodovať automaticky, bez osobitnej žiadosti o zvýšení na minimálny dôchodok pri priznaní nároku na starobný dôchodok. Bez žiadosti bude Sociálna poisťovňa posudzovať zvýšenie invalidného dôchodku na minimálny dôchodok, keď poberateľ invalidného dôchodku dovŕši dôchodkový vek.
Ak celkový dôchodkový príjem (bez jeho zvýšenia na minimálny dôchodok) presiahne ustanovenú sumu minimálneho dôchodku (napr. z dôvodu valorizácie), zvýšenie na minimálny dôchodok sa poberateľovi dôchodkovej dávky vyplácať ďalej nebude. Výplata zvýšenia na minimálny dôchodok sa obnoví, ak poberateľ dôchodkovej dávky znova splní podmienky na priznanie zvýšenia na minimálny dôchodok (napr. zvýši sa suma životného minima na jednu plnoletú fyzickú osobu). Zo štátneho rozpočtu na to v druhom polroku 2015 pôjde navyše 16,4 milióna eur a za celý rok 2016 má navýšenie predstavovať 31 miliónov eur.
Štátny tajomník upozornil, že aj minimálny dôchodok sa bude valorizovať. „Bude sa valorizovať ako životné minimum k 1. januáru kalendárneho roka.“
Podľa súčasne platných pravidiel ak Sociálna poisťovňa vypočíta budúcemu penzistovi dôchodok nižší ako 200 eur, ten môže požiadať príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o priznanie dávky v hmotnej núdzi. Pri posudzovaní, či dôchodca sa na hranici chudoby skutočne nachádza, sa berú do úvahy aj rodinní príslušníci, ktorí s ním žijú v spoločnej domácnosti, ale aj majetok, ktorí vlastnia. Zákon o minimálnom dôchodku má tomuto zabrániť. Navyše sa človek bude posudzovať ako samostatná osoba a príjem ostatných rodinných príslušníkov sa započítavať nebude. „Dôchodcovia s nárokom na minimálny dôchodok už v zásade nebudú odkázaní na pomoc v hmotnej núdzi, teda budú poberať len dôchodok z jednej inštitúcie – zo Sociálnej poisťovne,“ dodal Burian.
Zavedenie minimálneho dôchodku bude mať pozitívny vplyv najmä na ženy penzistky. Počet poberateliek dôchodkových dávok je takmer 1,8–krát vyšší ako poberateľov a priemerné sumy penzií žien sú v priemere nižšie ako u mužov, čo znamená, že sú výraznejšie zastúpené v nižších pásmach dôchodkov.