Pracujúci penzisti od januára už o zvýšenie penzie žiadať nemusia

Priemerný dôchodok sa na Slovensku pohybuje približne na úrovni 400 eur. Zrejme aj to je jeden z dôvodov, prečo si starobní penzisti aj popri poberaní dôchodku privyrábajú.

27.10.2014 08:46
senior, dôchodca, penzista, pracujúci Foto:
Ilustračné foto.
debata

„V mesiaci september pracovalo 128 998 poberateľov starobného dôchodku,“ informoval riaditeľ komunikačného odboru Sociálnej poisťovne Peter Višváder. Starobní dôchodcovia totiž na rozdiel od predčasných penzistov pracovať môžu a zároveň môžu poberať aj dôchodok. A ak svoje zamestnanie, či už na zmluvu, živnosť, alebo dohodu ukončia, môžu požiadať o prepočet svojho dôchodku.

„Človek, ktorý bol dôchodkovo poistený po splnení podmienok nároku na starobný dôchodok a tento aj poberal, má možnosť požiadať o jeho zvýšenie až po zániku dôchodkového poistenia, teda po ukončení práce,“ vysvetlil Višváder. Napríklad ak penzista pracoval od 1. januára do 13. marca 2014, o zvýšenie svojho dôchodku mohol požiadať od 14. marca 2014.

O vyšší dôchodok však môžu žiadať, aj keď zmenia zamestnávateľa. Ak bude penzista pracovať do konca marca v jednej firme a od 1. apríla nastúpi do druhej, môže požiadať o zvýšenie dôchodku. Jeho pôvodné dôchodkové poistenie totiž ku koncu marca zanikne.

„O zvýšenie treba písomne požiadať, žiadosť treba adresovať ústrediu Sociálnej poisťovne a musí obsahovať meno, priezvisko, adresu a číslo, pod akým sa mu vypláca dôchodková dávka, dátum a podpis. Treba aj uviesť, odkedy a za aké obdobie poistenia žiada zvýšiť sumu starobného dôchodku,“ povedal Peter Višváder.

Túto povinnosť však už penzisti od januára mať nebudú. „S účinnosťou od 1. januára 2015 sa menia podmienky zvýšenia starobného dôchodku pre tých poberateľov starobného dôchodku, ktorí sú aj po priznaní dôchodku naďalej dôchodkovo poistení – zamestnaní, pracujú na dohodu, vykonávajú samostatne zárobkovú činnosť,“ vraví Višváder. „Od 1. januára 2015 už nebude zvýšenie starobného dôchodku za obdobie získané po jeho priznaní podmienené zánikom dôchodkového poistenia. Sociálna poisťovňa teda zvýši pracujúcim dôchodcom starobné dôchodky aj vtedy, ak ich dôchodkové poistenie naďalej trvá.“

Poberateľom starobného dôchodku, ktorí budú dôchodkovo poistení 31. decembra 2014, zvýši Sociálna poisťovňa starobné dôchodky od 1. januára 2015 automaticky, bez žiadosti. Nemusia sa teda obracať na Sociálnu poisťovňu. „Suma zvýšenia sa určí z údajov oznámených zamestnávateľom na mesačnom výkaze poistného, ktorý zamestnávatelia každomesačne predkladajú. Po predložení mesačného výkazu za zamestnanca – poberateľa starobného dôchodku zamestnávateľom rozhodne Sociálna poisťovňa v lehote najneskôr do 31. marca 2015 o zvýšení starobného dôchodku písomným rozhodnutím, ktoré prostredníctvom pošty doručí priamo poberateľovi dôchodku,“ dodal.

Oplatí sa teda ľuďom, ktorí pracujú popri penzii a v októbri či novembri pracovať prestanú, ešte žiadať o zvýšenie dôchodku? „Ak ich dôchodkové poistenie v októbri alebo novembri 2014 zanikne, môžu od nasledujúceho dňa po zániku dôchodkového poistenia požiadať o zvýšenie dôchodku listom, v ktorom uvedú identifikačné údaje, o čo žiadajú, za aké obdobie a odkedy. Žiadosť musí byť vlastnoručne podpísaná.“

A majú pracujúci penzisti aj nejaké povinnosti? „Pracujúci penzisti nemajú v tejto súvislosti voči Sociálnej poisťovni žiadne povinnosti. Po zániku povinného dôchodkového poistenia majú možnosť, nie povinnosť, požiadať listom o zvýšenie starobného dôchodku. Od januára 2015 pracujúci poberateľ starobného dôchodku rovnako nemá žiadne povinnosti v tejto súvislosti voči Sociálnej poisťovni. Sociálna poisťovňa im však po novom zvýši starobný dôchodok automaticky, bez žiadosti.“

Pokiaľ ide o platenie odvodov, v prípade pracujúcich dôchodcov je dôležité, aký dôchodok poberajú, resp. majú priznaný, a akú formu pracovnej činnosti vykonávajú.

Ak je starobný dôchodca zamestnaný na riadnu pracovnú zmluvu, zamestnávateľ zaňho odvádza poistné na starobné poistenie, na nemocenské, úrazové poistenie a na garančné poistenie (neplatí teda poistné na invalidné poistenie a na poistenie v nezamestnanosti). „To znamená, že po splnení všetkých podmienok stanovených zákonom o sociálnom poistení, mu môže vzniknúť nárok na nemocenské dávky, úrazové dávky a garančné dávky, toto obdobie sa mu tiež zaráta na účely zvýšenia starobného dôchodku za ďalšie obdobie dôchodkového poistenia,“ uviedol Višváder. Zo systému nemocenského poistenia mu môže vzniknúť nárok na nemocenské (od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, pričom za prvých desať dní mu zamestnávateľ poskytne náhradu príjmu v zmysle zákona o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca) a ošetrovné (vypláca Sociálna poisťovňa od prvého dňa).

„Z úrazového poistenia vzniká zamestnancom, teda aj pracujúcim starobným dôchodcom, ktorí utrpeli pracovný úraz alebo im bola zistená choroba z povolania, nárok na úrazové dávky. Rozhoduje o nich príslušná pobočka Sociálnej poisťovne (ide napr. úrazový príplatok, jednorazové vyrovnanie, náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia, náhrada nákladov spojených s liečením, v prípade úmrtia následkom pracovného úrazu vzniká nárok na náhradu nákladov spojených s pohrebom, nárok na jednorazové odškodnenie).“

O úrazovej rente rozhoduje Sociálna poisťovňa, ústredie; na úrazovú rentu však pracujúci starobný dôchodca nárok nemá. Pracujúci invalidný dôchodca, pokiaľ nedovŕšil dôchodkový vek, na úrazovú rentu nárok má.

Zamestnávateľ je tiež garančne poistený, takže pokiaľ sa stane platobne neschopným a nevyplatí svojim zamestnancom oprávnené nároky z pracovnoprávneho vzťahu, títo zamestnanci si ich môžu uplatňovať z garančného poistenia. Skutočnosť, že ide o zamestnanca, ktorý je zároveň poberateľom starobného dôchodku, je v tomto prípade bezpredmetná.

„Nárok na dávku v nezamestnanosti po rozviazaní pracovného pomeru pracujúci dôchodca nemá. Okrem toho, že neplatí poistné na poistenie v nezamestnanosti, úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vôbec nezaeviduje fyzickú osobu, ktorá má dôchodkový vek a bol jej priznaný starobný dôchodok,“ vraví Višváder. Ako dodal, čo sa týka dohodárov, každá dohoda zakladá starobné poistenie, úrazové poistenie a garančné poistenie. Nemocenské poistenie pri dohodách sa týka len predčasných starobných dôchodcov, len im teda môže vzniknúť nárok na nemocenské dávky.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #zvýšenie dôchodku #pracujúci dôchodcovia