"Problém starnutia je nezvratný a všetci vieme, že mu musíme venovať pozornosť,“ poznamenala Magdaléna Piscová zo Sociologického ústavu SAV, ktorý je spolu so Združením miest a obcí Slovenska (ZMOS) organizátorom projektu na Slovensku, pričom je doň v rámci strednej Európy zapojených okrem nás ďalších sedem krajín – Česko, Maďarsko, Rakúsko, Poľsko, Slovinsko, Taliansko a Nemecko. Starí ľudia majú podľa jej slov svoje špecifické potreby a tie treba rešpektovať a napĺňať ich.
„Keď berieme do úvahy aj ekonomický aspekt starostlivosti, ktorá je naozaj veľmi nákladná, pokiaľ je v rôznych zariadeniach, náš projekt sa snaží nájsť také riešenia, ktoré odľahčia verejné výdavky a uspokoja potreby starých ľudí iným spôsobom,“ vysvetlila.
Projekt HELPS je trojročný projekt, ktorý sa začal realizovať roku 2011 a zúčastňovalo sa na ňom 12 partnerov z ôsmich krajín. Projekt vychádza z dvoch predpokladov. Prvým je, že zotrvanie starých ľudí v ich pôvodnom prostredí, a teda v ich domovoch, je pre štát výhodnejšie, ako keby sa o nich mali starať v špeciálnych zariadeniach. Druhým poznatkom je, že aj starí ľudia zostanú bývať radšej vo svojich domovoch, ako by sa mali byť v nejakých zariadeniach. Vyvrcholením projektu je tvorba národných akčných plánov starostlivosti o starých ľudí a implementácia nových politík starostlivosti.
Podľa Magdalény Piscovej v projekte ide o spoluprácu jednotlivých zapojených krajín a výmenu informácií medzi nimi. „Snažíme sa zobrať z každej krajiny to, čo tam už je odskúšané a čo dobre funguje a tiež sa chceme vyvarovať chýb, ktoré by sme mohli bez tejto konfrontácie urobiť,“ uviedla. V rámci projektu prebiehali na Slovensku dve pilotné aktivity. Prvá bola zameraná na získanie poznatkov o využívaní telekomunikačného zariadenia „elektronický strážca“ v prirodzenom prostredí ľudí. Testované zariadenia sú určené najmä tým, ktorí sa vzhľadom na vek, zdravotný stav alebo sociálnu situáciu môžu ocitnúť v stave akútnej potreby pomoci iných ľudí.
V projekte sa sledovali domáce tiesňové volania a mobilné tiesňové volania. O formu starostlivosti tzv. elektronického strážcu sa podľa Piscovej pokúšali už v minulosti, no mnohé z pokusov zlyhali, pretože nebol dostatočne zmapovaný terén a potreby. Takisto ekonomická stránka prevádzkovania takejto formy starostlivosti bola náročná, pretože si okrem technických zariadení vyžadovala aj nonstop prevádzku dispečerského strediska. „A to bol v minulosti práve kameň úrazu,“ podotkla s tým, že samosprávy na to nemali peniaze, a preto musela byť táto veľmi dobrá aktivita predčasne skončená.
Momentálne podľa jej slov existujú aj technické možnosti, aj subjekty, konkrétne Asociácia samaritánov Slovenska, ktoré by mohli túto aktivitu vykonávať. Druhá pilotná aktivita vytvorila platformu pre výmenu skúseností, možností, ale aj bariér pri aplikovaní typov pomoci v rámci existujúcej legislatívy. V projekte ide v podstate o to, aby boli navrhnuté efektívne riešenia a odporúčania na aplikáciu takých nových spôsobov starostlivosti, aby starí ľudia zostali čo najdlhšie bývať vo svojich domovoch.