Súčasný výpočtový vzorec totiž práve niektorým skupinám takýchto poistencov paradoxne z penzie uberá.
„Áno, chystáme sa upraviť metodiku výpočtu. Mala by byť pozitívnejšia pre tých ľudí, ktorí nešpekulovali a odvádzali do poistných systémov,“ potvrdil Pravde štátny tajomník sociálneho rezortu Jozef Burian. Podrobnosti zatiaľ neuviedol, keďže na modeli sa stále pracuje. „Sme v štádiu diskusie, ku ktorej chceme prizvať odborníkov, ale aj opozíciu. Pre takéto dôležité zmeny je potrebné dosiahnuť čo najširší konsenzus, nezvyknú sa predsa robiť na rok-dva, ale na omnoho dlhšie obdobie,“ konštatuje Burian.
Zmenu výpočtu podľa štátneho tajomníka možno očakávať už v tomto volebnom období. Ako však Burian zdôraznil, ide len o jedno z komplexu ďalších chystaných či už prijatých opatrení v dôchodkovom zabezpečení. Plánuje sa napríklad zavedenie minimálnej penzie, začne sa automaticky zvyšovať dôchodkový vek, uvažuje sa o predĺžení povinnej doby dôchodkového poistenia a podobne.
Sociálna poisťovňa dnes starobný dôchodok počíta ako súčin troch základných parametrov: priemerného osobného mzdového bodu (POMB), obdobia dôchodkového poistenia (ODP) a aktuálnej dôchodkovej hodnoty (ADH). Podľa štátneho tajomníka by sa plánovaná úprava mala dotknúť najmä prvého z nich.
Výpočet POMB je pomerne zložitý, ale v podstate sa v ňom uplatňuje pomer miezd, ktoré konkrétny poistenec dosiahol v určitých obdobiach aktívneho života, k priemerným mzdám v národnom hospodárstve v tých istých obdobiach. Logicky to znamená, že čím menej žiadateľ o dôchodok zarábal, tým nižší je jeho koeficient POMB, a teda aj skromnejší jeho dôchodok.
Problém však nastáva v prípadoch, keď napríklad dobre zarábajúca žena ide na rodičovskú dovolenku a počas nej prijme slabo platenú prácu na dohodu. Súčasný výpočtový vzorec, ktorý v roku 2004 prijala druhá Dzurindova vláda, spôsobuje, že aj krátke časové obdobie nízkeho zárobku môže tejto matke v budúcnosti významne negatívne ovplyvniť dôchodok.
Podobné platí v prípade študenta, ktorý si malými brigádami privyrába na štúdium. Ale aj zamestnanca s nadštandardným príjmom, ktorý niekoľko rokov pred dovŕšením penzijného veku stratí prácu a je ochotný prijať inú, ale oveľa horšie platenú. Pre takého pracovníka je dnes výhodnejšie zostať radšej na podpore doma. Keby vzal slabo platenú robotu, opäť by na to mohol doplatiť nižšou penziou.
„Nie je predsa spravodlivé, ak sa aktivita človeka trestá nižším dôchodkom,“ zdôrazňuje Burian. Podľa neho by sa preto nový spôsob výpočtu POMB mal v princípe zmeniť tak, aby už zahrňoval len súčty konkrétnych dosiahnutých príjmov, bez vzťahu k vývoju priemernej mzdy.
Štátny tajomník pripúšťa, že pripravovaný nový výpočtový model by mohol zvýšiť nároky na rozpočet Sociálnej poisťovne aj štátu, ktorý jej každoročné deficity dorovnáva. „Na druhej strane možno očakávať aj vyššie príjmy do sociálneho systému, keďže ľuďom by sa pracovná aktivita a s ňou spojené platby odvodov mali vyplatiť viac ako doteraz,“ očakáva.
Podľa Vladimíra Baláža z Prognostického ústavu SAV je idea ministerstva v základe správna, dôležité bude, či sa budúci vzorec naozaj podarí zostaviť tak, aby dokázal prispieť k spravodlivejšiemu výpočtu dôchodkov. „Za nevyhnutné však považujem aj ďalšie úpravy v dôchodkovom systéme,“ mieni Baláž.
Momentálne je napríklad podľa neho priveľký nepomer medzi dvoma požiadavkami, ktoré podmieňujú nárok na dôchodok. Treba síce dosiahnuť pomerne vysoký penzijný vek, obvykle dnes 62 rokov, ale zároveň stačí byť len 15 rokov dôchodkovo poisteným. Ľudia pritom bežne môžu pracovať okolo 40 rokov, čo bolo pri povinnej práci za socializmu normou.
„Aktuálne je však mnoho ľudí, ktorí naozaj odpracujú len požadované minimum a napriek tomu si pomerne ľahko zabezpečia penziu,“ argumentuje. Poukazuje aj na prípady, keď sa ženy k dôchodku dopracujú vlastne len odrodením niekoľkých detí, keďže pri splnení ďalších podmienok za ne poistenie odvádza štát.
Povinná doba prispievania do sociálneho systému by sa preto podľa Baláža rozhodne mala predĺžiť. Aj národný projekt Stratégia aktívneho starnutia, ktorého je spoluautorom, prináša koncept takzvaného pomerného dôchodku. Podľa tohto dokumentu by sa mala minimálna doba dôchodkového poistenia, potrebná pre nárok na plný starobný dôchodok, predĺžiť na 37 rokov, pri súčasnom zachovaní podmienky dosiahnuť aj hranicu fyzického veku. Pri dosiahnutí 42 a viac rokov poistenia by poistenec mohol odísť do penzie bez ohľadu na fyzický vek. A pri dovŕšení penzijného veku, ale nesplnení podmienky počtu odpracovaných rokov, by sa mu mal dôchodok pomerne krátiť.
„Zrealizovať tieto zmeny je však politicky veľmi citlivé. Nijakej vláde sa zatiaľ do nich nechcelo, ubralo by jej to body u voličov,“ uzatvára Baláž.