Penzistom s nízkym dôchodkom môže štát pomôcť dávkou v núdzi

Penziu nižšiu ako je hranica chudoby, teda menej ako 346 eur, má 369-tisíc slovenských seniorov. Chudoba na dôchodku čaká aj dlhodobo nezamestnaných a živnostníkov, ktorí si odvádzajú minimálne odvody. Hovorí o tom analýza Inštitútu pre výskum sociálno-ekonomických rizík a alternatív.

12.11.2013 09:47
dôchodok, dôchodca, dôchodcovia Foto:
Ilustračné foto.
debata

Dôchodok nižší ako je hranica chudoby čaká čoraz viac Slovákov. Sú to najmä ľudia, ktorých príjem neprekračuje 800 eur. Týka sa to viac ako 1,2 milióna ľudí, čo je viac ako polovica všetkých zamestnaných Slovákov. Nízke mzdy pritom generujú do budúcnosti ďalšie dôchodky pod hranicou chudoby.

Podľa zástupcu inštitútu Martina Halása pod hranicou chudoby sa nachádza najmä kategória tzv. starodôchodcov, teda skupina seniorov vo veku viac ako 70 rokov.

PIANO

Užitočné informácie nájdete aj v článku Aké povinnosti má Sociálna poisťovňa voči dôchodcom.

Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.

Odchodom do dôchodku začínajú mnohí penzisti žiť na hranici alebo pod hranicou chudoby. Podľa údajov Sociálnej poisťovne bol ku koncu minulého roka vzťah priemerného dôchodku k priemernej mzde 46,69 percenta. Čiže človeku, ktorý zarábal priemerne 805 eur, po odchode do penzie z tejto sumy zostane len necelých 376 eur. Ak pracoval za 500 eur mesačne, jeho dôchodok bude necelých 234 eur.

Do skupiny chudobných penzistov už začali pribúdať aj živnostníci, ktorí platili nízke odvody. „Je to jeden z významných faktorov. Čím sú nižšie odvody do Sociálnej poisťovne, tým je nižšia suma budúceho dôchodku a, naopak, čím sú vyššie, tým je vyššia aj suma budúcej penzie,“ povedal riaditeľ komunikačného oddelenia Sociálnej poisťovne Peter Višváder. „Sumu dôchodku ovplyvňuje počet odpracovaných rokov, vymeriavacie základy, teda hrubý príjem a aktuálna dôchodková hodnota. Ak zamestnanec alebo živnostník dosahovali počas svojho aktívneho pracovného života nízke príjmy, respektíve príjem na úrovni minimálnej mzdy, potom aj suma vyplácaného dôchodku dosahuje nízku úroveň.“

Ak Sociálna poisťovňa budúcemu penzistovi vypočíta dôchodok nižší, ako je aktuálne životné minimum, informuje ho listom, že má z dôvodu nižšej sumy dôchodku možnosť obrátiť sa na úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, aby ten posúdil jeho životnú situáciu, či by mohol mať nárok na dávku v hmotnej núdzi alebo príspevok k nej. Sociálna poisťovňa zároveň oznamuje Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny identifikačné údaje toho poberateľa dôchodku, ktorý by mal z dôvodu vypočítanej sumy dôchodkovej dávky nárok na dávku v hmotnej núdzi. O samotnú dávku, respektíve príspevky k nej potom dôchodca žiada úrad práce, ktorý určí aj výšku dávky.

„Suma, pri ktorej dôchodcovi môže vzniknúť nárok na dávku v hmotnej núdzi, závisí od sumy životného minima, ktorá sa každoročne mení. To momentálne predstavuje sumu 198,09 eura,“ konštatoval Višváder.

Dôchodcovia, ktorých príjem nedosahuje životné minimum, môžu dostať štyri rôzne príspevky, pričom konanie o posúdení hmotnej núdze sa začína písomnou žiadosťou na odbore sociálnych vecí. V prípade dôchodcov sa výška dávky a príspevkov určí ako rozdiel medzi sumou nárokov stanovených zákonom o pomoci v hmotnej núdzi a príjmom. Suma nárokov sa skladá z dávky, ktorá sa stanoví podľa počtu spoločne posudzovaných osôb, príspevku na zdravotnú starostlivosť na každú osobu, ochranného príspevku pre občana, ktorý dovŕšil dôchodkový vek a príspevku na bývanie. Zo sumy nárokov sa odpočíta príjem spoločne posudzovaných osôb, pričom sa za príjem nepovažuje 25 percent starobného a predčasného starobného dôchodku, ak dôchodca získal obdobie dôchodkového poistenia viac ako 25 rokov, táto suma sa zvyšuje o jedno percento za každý ďalší odpracovaný rok.

Základná dávka v hmotnej núdzi slúži na zabezpečenie základných životných potrieb a dôchodca, ktorý žije sám, môže dostať 60,50 eura mesačne. Ak však žije v domácnosti s ďalšími osobami, musí aj ich úrad práce posúdiť a zistiť, či majú na dávky pri spoločnom hodnotení nárok. Ďalšou možnosťou je ochranný príspevok v sume 63,07 eura. Ten sa poskytuje ľuďom, ktorí si nemôžu zlepšiť svoju situáciu prácou. Na zdravotnú starostlivosť môže štát prispieť dvomi eurami mesačne a príspevok na bývanie je v sume 55,80 eura mesačne, ak býva sám.

Od januára však vo vyplácaní dávok nastanú zmeny. Valorizovať sa bude základná dávka. Tá sa bude od vyplácať v sume 61,60 eura mesačne, ak ide o jednotlivca, v prípade dvojice pôjde o sumu 107,10 eura. Penzisti si však veľmi neprilepšia, pretože príspevok na zdravotnú starostlivosť sa ruší.<pe>

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #dávka v hmotnej núdzi