Vláda zvažuje nielen rôznymi spôsobmi znížiť odvody do súkromného piliera z deviatich na tri až päť percent, ale rozhoduje sa aj medzi ďalšími dvoma alternatívami. Obe z nich naznačujú možný postupný koniec druhého piliera.
Prvou možnosťou podľa informácií Pravdy je, že vláda umožní ľuďom druhý pilier opustiť. Pri druhej alternatíve kabinet síce pilier na odchod neotvorí, ale požaduje z neho asi dve miliardy eur na diaľnice. Splatenie diaľničných dlhopisov by potom záviselo od štátu a druhý pilier by tak stratil vyslovene súkromný charakter. Premiér Robert Fico v štvrtok naznačil aj možnosť vytvoriť si vlastný účet v prvom pilieri.
„Členovia rady prišli s návrhom vytvorenia štátneho fondu. V ňom by boli uložené peniaze ľudí a štát by budúcim penzistom garantoval vyššie výnosy ako v druhom pilieri,“ povedal Fico po rokovaní rady solidarity. Takýto fond by pravdepodobne vytvorila Sociálna poisťovňa, ktorá by možnosťou odvádzať peniaze na súkromný účet konkurovala priamo dôchodkovým správcovským spoločnostiam. Ďalšou možnosťou je zachovanie súčasného systému a v neprospech druhého piliera zmeniť len pomer odvodov. "Poslednou alternatívou je podobne ako v Českej republike umožniť ľuďom pri zmene pomeru odvodov dobrovoľne si prispievať do druhého piliera,“ spresnil Fico.
„V prospech štátu hovorí to, že vždy bude mať nejaké peniaze na vyplácanie penzií, kým dôchodkové správcovské spoločnosti môžu skrachovať, na druhej strane treba ľuďom povedať, že štátne penzie budú veľmi malé,“ hovorí česká ekonómka Markéta Šichtařová zo spoločnosti Next Finance.
Ekonóm Vladimír Baláž upozorňuje na podobné nebezpečenstvo. „Nakoniec môžeme skončiť ako v Mexiku, kde ľudia síce chodia do dôchodku 62-roční, ale reálne musia pracovať až do sedemdesiatky, keďže zo štátnych penzií nevyžijú,“ hovorí.
Radovan Ďurana z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz kritizuje plánovanú investíciu peňazí z druhého piliera do diaľničných dlhopisov. „Diaľnice sú na Slovensku nerentabilné, nedokážu si na seba zarobiť, a preto úroky na financovanie ich výstavby aj istinu by štát musel financovať z daňových príjmov. Záťaž na verejné financie by teda ostala rovnaká,“ upozorňuje.
Analytikom sa nezdá ani to, že politici stále menia podmienky na investovanie správcov súkromných penzií. „Politický tlak na smerovanie investícií v druhom pilieri je škodlivý, keďže neumožňuje dosahovať čo najvyššie zhodnotenie úspor pri optimálnom rozložení rizika,“ dodal Peter Goliaš, riaditeľ Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy. Napriek tomu vláda plánuje v prípade neotvorenia druhého piliera využiť päť miliárd šiestich dôchodkových správcovských spoločností na podporu rastu slovenskej ekonomiky.
Takémuto prístupu sa nebránia ani samotní správcovia penzií. „Dlhodobé investície je to, čo dnes nemôžeme robiť a v prípade neotvorenia druhého piliera by sme vedeli investovať do výstavby diaľnic,“ uzavrel Peter Socha, predseda AXA DSS. Ten si pritom myslí, že zníženie odvodov do druhého piliera je na dohode ľudí so štátom a DSS-ky sa do toho nemajú miešať.
Druhý pilier je najvýhodnejší pre ľudí začínajúcich kariéru, keďže im umožňuje v budúcnosti sa nespoliehať len na štát, ktorý už dnes nemá z odvodov dostatok peňazí na vyplácanie penzií pre dnešných dôchodcov. Paradoxne veľkej časti mladých ľudí je pritom jedno, či sú, alebo nie sú v druhom pilieri. „Momentálne rozmýšľam, či pokračovať ďalej v štúdiu, alebo ísť pracovať. Ak budem mať šťastie a nájdem si prácu, najskôr budem riešiť, kde si založiť účet, aké sporenie je pre mňa najvýhodnejšie, a nie či mám, alebo nemám vstúpiť do druhého piliera, o ktorom nič neviem,“ povedal Tomáš Martaus z Čadce.