Štyri roky sa budú penzie zvyšovať o pevnú sumu

Najbližšie štyri roky sa budú penzie zvyšovať o pevnú sumu, a nie o mieru rastu platov a cien. Oznámil to včera minister práce Ján Richter spolu s premiérom Robertom Ficom.

Ilustračné foto.

Autor: SHUTTERSTOCK

Ľudia s nízkymi penziami na tom zarobia, bohatší dôchodcovia stratia. Od roku 2017 by sa mali penzie zvyšovať opäť percentuálne o takzvanú dôchodcovskú infláciu a vek odchodu do dôchodku sa bude odvíjať od dlhšieho dožitia, čo by mohlo znamenať, že napríklad v roku 2024 sa pôjde do penzie v 64. roku a nie od 62. roku.

Zmeny by mali pri starnutí obyvateľstva pomôcť udržať penzijný systém. Vláda zároveň oslabí druhý dôchodkový pilier, aj keď do budúcnosti to spôsobí problémy. Kabinet sa so sociálnymi partnermi dohodol sčasti aj na tom, ako znížiť deficit verejných financií do roku 2013 pod tri percentá výkonu ekonomiky, na čo je za rok a pol potrebné získať najmenej 1,5 miliardy eur.

Spolu 375 miliónov eur cez vyššiu bankovú daň a mimoriadne odvody zo zisku zaplatia banky a regulované firmy, ako sú energetici. Fico tvrdí, že vláda si dá „pozor na retroaktivitu, aby sme sa nedostali do arbitrážnych konaní“. Ďalšie opatrenia sa dolaďujú.

Nie je jasné, či aj zmenou valorizácie penzií vláda naplní štátnu kasu, alebo pôjde o zvýšenie solidarity. Podľa pôvodných úvah malo ísť o solidaritu. Predpokladá sa, že dôchodcovi s penziou 200 eur by sa pri novom systéme dôchodok zvýšil za tri roky na sumu 233, kým pri starom spôsobe len na 222 eur. Naopak, penzia 400 eur by sa za tri roky zvýšila pri novom systéme na 433 eur, kým pri starom by to bolo až 444 eur.

Vláda ako prvé z konsolidačných opatrení oznámila kroky voči bankám a regulovaným firmám, ktoré Fico kritizoval aj počas jeho prvej vlády. „Toto rozhodnutie je v súlade s konsolidáciou, že väčšiu mieru prejavia silní a bohatí,“ komentoval premiér. Bankový odvod schválila už minulá vláda na úrovni 0,4 percenta z vkladov firemných klientov. Opatrenie malo priniesť tento rok asi 80 miliónov eur. „Predpokladáme, že od októbra sa bude banková daň platiť nielen z korporátnych vkladov, ale aj z vkladov obyvateľstva,“ povedal včera minister financií Peter Kažimír.

Vláda rokuje aj o zmenách pri dohodároch a živnostníkoch. Pri dohodách je úvaha, aby sa zrušili, alebo upravili tak, aby dohodári platili odvody a neboli odkázaní na minimálny dôchodok. Vláda tiež uvažuje o tom, že sa pri živnostníkoch upraví koeficient, od ktorého sa odvíja vymeriavací základ pre platenie odvodov. Kabinet tiež zvažuje kroky na to, aby si aj živnostníci viac sporili na penziu.

Vláda pri konsolidácii uvažuje tiež o tom, že firmy a bohatší ľudia budú platiť vyššie dane z príjmu. Zaviesť sa tiež má daň z luxusných nehnuteľností. Popri vládnych škrtoch a hľadaní daňových únikov sa majú upravovať aj ďalšie dane a poplatky. Viac sa má zdaniť alkohol a tabak, rušiť sa majú niektoré dávky pre bohatších a uvažuje sa aj nad ponechaním koncesionárskych poplatkov. Vláda prehodnocuje tiež daň z luxusných áut, vyššiu DPH na drahšie výrobky či daň z dividend. Pôvodne vláda uvažovala, že zároveň pod verejné financie zahrnie aj Fond ochrany vkladov v sume 200 miliónov eur, čím by po prípadnom krachu banky za vklady ručil len štát. Či sa tak udeje, je zatiaľ otázne.

Prečítajte si aj komentár Petra Javůrka Trocha peňazí

Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.

Minulá vláda konsolidovala verejné financie najmä cez škrty vo výdavkoch a rast spotrebných daní. Súčasný kabinet to odmieta s tým, aby sa úspory menej dotkli ľudí s nižšími príjmami. Analytici však upozorňujú, že rast priamych daní môže ľudí odradiť od práce a zvýšiť nezamestnanosť.