Štáť opäť podporí sporenie na penziu

Sporenie na penziu cez tretí pilier sa pre 800–tisíc ľudí zvýhodní. Nová vláda uvažuje o tom, že vráti daňovú výhodu pre doplnkové dôchodkové sporenie a pripravuje sa tiež regulácia poplatkov smerom k ich zníženiu.

21.05.2012 12:06
sporenie, vklad, investícia, investor,... Foto:
Ilustračné foto.
debata

Minulá vláda zrušila daňovú úľavu pre sporiteľov vo výške 75 eur ročne, aj keď vtedajší minister práce Jozef Mihál (SaS) to neskôr oľutoval. Potrebných 40 miliónov eur na opätovné zavedenie zvýhodnenia však kabinet už nenašiel.

„Všetky úvahy a diskusie o konkrétnych zmenách v treťom pilieri budú smerovať k naplneniu programového vyhlásenia vlády, v ktorom vláda deklarovala snahu zatraktívniť tretí pilier, ako súčasť celého dôchodkového systému,“ povedala Barbora Petrová z tlačového odboru ministerstva práce. Robert Fico pri podpore tretieho piliera sľubuje i viac regulovať poplatky. Konkrétne zmeny zatiaľ nepredstavil.

„Regulácia vo forme stanovovania maximálnych poplatkov, bez ohľadu na to, v akom odvetví, je veľmi krajné riešenie a neprospieva v konečnom dôsledku ani poskytovateľom služieb, ani občanom,“ povedal Miloslav Mlynár, riaditeľ a predseda predstavenstva DDS Tatra banky. Víta však, že štát opäť uvažuje, ako daňovo motivovať ľudí v sporení na dôchodok. „V Českej republike štát dokonca priamo prispieva občanom na sporenie v treťom pilieri a sporí si v ňom viac ako štyri milióny občanov v porovnaní s 800– tisíc ľudí na Slovensku,“ uzavrel Mlynár.

Podľa ekonómov daňovo zvýhodňovať tretí pilier nepomôže vyriešiť otázku, za čo štát bude v budúcnosti vyplácať dôchodky z prvého piliera, keďže sa súčasne uvažuje i o znížení odvodov do druhého piliera. „Prvý pilier je nastavený výrazne defi citne a ani takýto zložitý presun jeho bilanciu nevytiahne zo straty,“ povedal analytik Radovan Ďurana z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz.

„Daňové úľavy v treťom pilieri považujem za neefektívne, keďže odčerpávajú verejné financie na podporu už zabehnutého biznisu a navyše pomáhajú aj tým, ktorí na to nie sú odkázaní,“ dodal riaditeľ Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy Peter Goliaš.

Vláda plánuje tretí pilier podporiť napriek tomu, že investovanie v ňom je výrazne rizikovejšie ako v povinnom druhom pilieri. Podľa údajov Národnej banky Slovenska majú štyri z jedenástich slovenských fondov tretieho piliera investované peniaze v dlhopisoch zadlžených krajín ako Írsko, Grécko, Portugalsko, Španielsko a Taliansko. „Z toho iba v prípade dvoch fondov jednej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti išlo o významnejšie podiely okolo 11 percent a 16 percent celkovej čistej hodnoty aktív,“ píše sa v minuloročnej analýze slovenského finančného sektora.

V týchto dvoch fondoch je pritom zvýšené riziko straty ešte podčiarknuté ďalšími investíciami do cenných papierov rozvíjajúcich sa krajín. Nebezpečné investície tretieho piliera sa týmto nekončia a ďalšie štyri fondy majú v rozsahu od jedného do štrnástich percent aktív nakúpené rizikovejšie dlhopisy slovinských bánk a vlády. Konkrétne názvy fondov s nebezpečnými investíciami Národná banka nezverejňuje.

Všetky fondy tretieho piliera minulý rok vyrobili stratu vo výške 2,8 percenta. „Dôvod, pre ktorý dosiahli výnosy vo vyváženom a rastovom fonde za minulý rok záporné zhodnotenie, bol predovšetkým pád cien dlhopisov a akcií,“ povedala manažérka pre dôchodky v ING Alena Fábryová. Tento rok budú zase výnosy vo fondoch padať v prípade odchodu Grécka z eurozóny.

„Keďže pri doplnkovom dôchodkovom sporení ide o dlhodobé sporenie v horizonte niekoľkých desiatok rokov, výkonnosť jednotlivých fondov za krátke obdobie jedného roka nie je smerodajné,“ myslí si Mlynár. Z trojročného časového horizontu bol napríklad ročný výnos Rastovo–príspevkového fondu Tatra banky 5,94 percenta.

Celkovo bolo v minulom roku v treťom pilieri viac stratových ako ziskových fondov. Napriek tomu sa ziskovosť doplnkových dôchodkových spoločností v roku 2011 zvýšila o 36 percent a všetky spoločnosti pôsobiace na slovenskom trhu vyprodukovali zisk 5,9 milióna eur. Správcovia penzií si totiž prepad poplatkov za výnosy kompenzovali väčším výberom odplát za správu fondov. „Pomerne značný nárast v objeme dosiahnutého zisku je teda najmä dôsledkom mimoriadnych výnosov z operácií s cennými papiermi a derivátmi vo vlastnom majetku jednej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti,“ píše sa v analýze NBS.

debata chyba