„Vláda, ale aj ministerstvo práce považujú za nevyhnutné otvoriť diskusiu, ktorá má ľudí objektívne informovať o tom, aké by mali byť ich budúce očakávania v realite slovenského dôchodkového systému,“ vraví hovorca ministerstva práce Michal Stuška. „Cieľom je rekonštrukcia dnešného penzijného systému ako celku, aby bol udržateľný a stabilný. Legislatívnou podobou zmien sa rezort bude zaoberať v najbližších mesiacoch,“ dodal.
Súčasný dôchodkový systém generuje veľmi nízke dôchodky pre nízkopríjmové skupiny obyvateľstva a pre ľudí s krátkym obdobím dôchodkového poistenia, ktoré je nutné zvyšovať dávkami v hmotnej núdzi. „Je preto otázkou, či a akú úlohu má v dôchodkovom systéme zohrávať inštitút minimálneho dôchodku,“ píše sa v Analýze dlhodobej udržateľnosti dôchodkového systému.
Inštitút minimálneho dôchodku presadzuje Jednota dôchodcov Slovenska už viac rokov. „Dôvodom je, že dôchodcovia s nízkymi dôchodkami, ktorí majú nárok na sociálne dávky, nemajú prehľad, na ktoré dávky mali nárok a u koho. Mnohí z tohto dôvodu o ne ani nežiadali. V minimálnom dôchodku by mali byť tieto dávky zahrnuté,“ vraví Igor Fabián, podpredseda Jednoty dôchodcov Slovenska.
„Pokiaľ ide o sumu minimálneho dôchodku, náš pôvodný návrh bol, že by nemala byť nižšia, ako je životné minimum, teda približne 190 eur. Ak však tí, ktorí o výške minimálnej penzie budú rozhodovať, určia vyššiu sumu, my budeme len radi,“ povedal predseda Jednoty dôchodcov Slovenska Kamil Vajnorský. V minulosti sa hovorilo o sume približne 220 eur. Ak by šlo o túto sumu, „dorovnanie“ penzií by sa týkalo približne 150–tisíc penzistov. Ako ďalej dodal Vajnorský, vie, že jej zavedenie by nebolo úplne spravodlivé voči tým ľuďom, ktorí roky pracovali za nízku mzdu a poberali by rovnakú penziu ako tí, ktorí pracovali krátko alebo vôbec. „Nepoznám však žiadny sociálny zákon, ktorý by bol úplne spravodlivý,“ dodal. Ak by sa podľa neho diferencovali ľudia, ktorí nepracovali, opäť by časť penzistov spadala do systému hmotnej núdze.
„Máme záujem diferencovať ľudí, ktorí pracovali celý život, aj keď poberali nízku mzdu, a tých, ktorí nepracovali. Dnes platný model je jednotný, keď do hmotnej núdze spadá každý bez ohľadu na počet odpracovaných rokov, a to nie je správne,“ konštatuje aj hovorca rezortu práce Michal Stuška.
Podľa sociologičky Zuzany Kusej je úlohou minimálnej penzie zabezpečiť skromné, ale dôstojné podmienky života tým, ktorí si to nevedia zabezpečiť vlastnými silami. „Takýto inštitút je vecou základného humanizmu tej–ktorej spoločnosti. Iná vec je diferenciácia a nastavenie dôchodkov tých, ktorí pracovali,“ povedala.
„Minimálny dôchodok je páčivé opatrenie kvôli administratívnej jednoduchosti, ale významne znižuje flexibilitu financovania penzijného systému. Jeho zavedenie bude tlačiť na zvyšovanie minimálne zaplatených odvodov. Minimálny dôchodok tak môže predstavovať bariéru možnosti platiť nízke odvody a dostávať nízky dôchodok z verejného systému,“ upozorňuje analytik INESS Radovan Ďurana. „Na druhej strane vytvára riziko morálneho hazardu, že jednotlivci sa môžu účelovo vyhýbať plateniu odvodov, pretože aj tak budú mať garantovanú minimálnu penziu,“ dodal.
Ďurana považuje za prirodzené, keď títo poberatelia žiadajú o doplatok k dôchodku a nemajú naň nárok automaticky. Súčasný systém je navyše adresnejší, lebo žiadosti o dávky v hmotnej núdzi vyžadujú posúdenie príjmu a majetku žiadateľa, čo by zavedením minimálneho dôchodku pominulo. „Minimálny dôchodok nie je nevyhnutným nástrojom na administratívne zjednodušenie systému. Zaujímavejším riešením by bolo prepojenie pobočkovej štruktúry poisťovne a úradov práce, kde by dôchodca mohol vybaviť všetko na jednom mieste,“ konštatoval Ďurana.
Podľa riaditeľa INEKO Petra Goliaša počet dôchodcov ohrozených chudobou v posledných rokoch klesá. „Kým podľa Štatistického úradu v roku 2008 bolo chudobou ohrozených 9,7 percenta, v roku 2010 už len 6,7 percenta penzistov, čo znižuje akútnosť tohto problému,“ vraví. Ako ďalej dodal, napriek tomu by súčasťou dôchodkového systému mal byť aj nástroj na ochranu dôchodcov pred chudobou, pričom môže ísť aj o minimálny dôchodok. „Dôležité je, aby mali ľudia, ktorí odpracovali viac rokov a poctivo platili odvody, zreteľne vyššie dôchodky ako tí, ktorí nepracovali alebo sa plateniu odvodov vyhýbali,“ dodal.
Zvyšovanie? Každému rovnako
Inak sa budú od januára aj zvyšovať penzie. Podľa ministra práce Jána Richtera by sadzba „každému rovnako“ mala priniesť vyšší príjem starodôchodcom. Penzisti by tak už nemali dostávať percentuálne zvyšované dôchodky, ale pri zachovaní objemu finančných prostriedkov o pevne stanovenú sumu. „Takto vypočítaná suma je aj v súlade s požiadavkami Jednoty dôchodcov na Slovensku. Zmiernilo by sa tak roztváranie nožníc medzi penzistami s veľmi nízkymi dôchodkami a tými, ktorí majú vyššie penzie,“ povedal minister.
„Valorizácia bude vypočítaná na základe sumy vytvorenej z hodnoty valorizácie dôchodkov a tá bude rozdelená pre každého rovnako. Objem peňazí bude jednoducho rozdelený počtom dôchodcov. Pridané dostane každý rovnako. To bude však iba dočasné riešenie. Mechanizmus je otázkou rokovaní,“ približuje Stuška. „Valorizácia má za cieľ kompenzovať zvyšovanie životných nákladov dôchodcov, ktoré je približne rovnaké.“ Keby sa teda penzie zvyšovali pevnou sumou už od januára, každý dôchodca by dostal približne 11,50 eura, keďže plán Sociálnej poisťovne, pokiaľ ide o výdavky na valorizáciu, je takmer 219 miliónov eur. Pri počte takmer 1,6 milióna dôchodcov po vydelení tejto sumy vychádza na každého penzistu suma približne 119,50 eura na rok, čo je po vydelení dvanástimi mesiacmi suma po zaokrúhlení 11,50 eura. V roku 2014 by sa penzie zvýšili o približne 11,40 eura.
Penzisti o „trinásty“ dôchodok neprídu
Vláda neplánuje rušiť systém vyplácania vianočných príspevkov pre penzistov s nižším dôchodkom. „Presný mechanizmus jeho výpočtu bude predmetom prehodnotenia. Filozofi a príspevku však ostane nezmenená, a tou je opäť solidarita, čiže vyššie príspevky dostanú poberatelia najnižších dôchodkov,“ vysvetľuje Michal Stuška. Ako ďalej dodal, obligátna námietka o tzv. nesystémovosti tohto príspevku nie je dnes relevantná, keďže doterajšia história jeho vyplácania svedčí už aj o istej systémovosti a opodstatnenosti. „Ani pri mzdovej politike verejného a štátneho sektoru a otázke napr. vianočných odmien sa nezvykne hovoriť o systémovosti, výška vianočného príspevku nie je vysoká, nízkopríjmovým dôchodcom však určite pomôže s vyššími vianočnými výdavkami,“ konštatoval. Dôchodkový vek sa najbližšie štyri roky určite zvyšovať nebude. Potvrdil to minister práce Ján Richter, podľa ktorého ľavicová vláda do roku 2016 nemieni diskutovať o tejto možnosti. Zavedenie mechanizmu, ktorý by dvíhanie vekovej hranice umožnil, pripúšťa až neskôr.
„Počas štvorročného volebného obdobia nebudeme mať záujem hovoriť konkrétne o zvýšení veku odchodu do dôchodku. No možno sa budeme baviť o tom, že nastavíme dlhodobý systém, ktorý bude platiť v horizonte budúceho obdobia a môže sa od niečoho odvíjať,“ uviedol Richter.
O podrobnostiach, ako v budúcnosti zvyšovať dôchodky, minister zatiaľ hovoriť odmietol. Argumentoval, že hoci už má predstavu, Programové vyhlásenie vlády sa ešte len tvorí a pokračovať budú aj rokovania so sociálnymi partnermi.