Práve medzi ľuďmi bez príjmu je najviac takých, ktorým sa druhý pilier neoplatí. Sociálna poisťovňa počet takýchto klientov odhaduje až na 398-tisíc, z celkového počtu 1,4 milióna sporiteľov. V skutočnosti však medzi spomínanými 400-tisíc ľuďmi môžu byť takí, ktorí si prácu nájdu a druhý pilier sa im oplatí. Druhý pilier sa však podľa poisťovne naisto neoplatí asi 56-tisíc ľuďom starším ako päťdesiat rokov s mesačným platom pod 782 eur v hrubom.
,,Súčasný dôchodkový systém zvýhodňuje podpriemerne zarábajúcich ľudí. Najbližších desať rokov sa to nebude meniť, a tak práve pre túto skupinu ľudí môže byť výhodné vystúpiť z druhého piliera," pripustil aj bývalý minister práce Jozef Mihál. Investovať svoje peniaze do súkromnej penzie sa tiež neoplatí ľuďom neschopným splniť podmienku minimálne desaťročného sporenia. Do druhého piliera by napriek nižším príjmom mali vstúpiť všetci mladí ľudia do tridsať rokov. Byť klientom dôchodkových správcovských spoločností bude výhodné aj pre strednú generáciu, ktorej štát už s najväčšou pravdepodobnosťou nebude schopný vyplácať dôchodky na dnes sľubovanej úrovni.
,,Vo všeobecnosti možno povedať, že druhý pilier je nevýhodný pre nízkopríjmových poistencov s príjmom nižším, ako je výška priemernej mzdy, a pre občanov starších ako štyridsaťpäť rokov," povedal Peter Višváder, hovorca Sociálnej poisťovne. Ľudia by sa teda mali rozhodovať, či ostať, alebo odísť z druhého piliera, hlavne na základe výšky príjmu a dĺžky času, ktorý budú musieť ešte odpracovať, kým pôjdu do penzie. Dnes totiž štát ľuďom s podpriemernými mzdami zvyšuje dôchodky na úkor ľudí s príjmom nad tisíc eur. Túto solidaritu by mal byť štátny rozpočet schopný udržať najbližších pár rokov, minimálne do konca vládnutia ľavicovej vlády.
Nevýhodou je, že ľudia si dnes nemôžu porovnať, aký dôchodok im dokáže ponúknuť štát v porovnaní s kombinovaným dôchodkom z prvého a druhého piliera. Pravidlá vyplácania súkromných dôchodkov totiž ľavicová vláda plánuje predstaviť až v tomto roku. ,,Ak však ľuďom bude vychádzať v prípade kombinovaného dôchodku z I. a II. piliera nižší dôchodok, ako keby ho mali vypočítaný iba z prvého piliera, podľa platnej legislatívy im dôchodok nemôže byť dodatočne dorovnaný," upozornil Višváder.
Doteraz z druhého piliera vystúpilo niečo vyše 27-tisíc ľudí. Dôchodkové správcovské spoločností tak Sociálnej poisťovní budú musieť vrátiť úspory ľudí vo výške 86 miliónov eur. Väčšinou súkromné penzie opúšťali dlhodobo nezamestnaní ľudia bez práce či ľudia s nízkym príjmom. Takých bolo doteraz podľa údajov Sociálnej poisťovne niečo nad 23-tisíc. No vystupovali aj ľudia s nadpriemerným príjmom, pre ktorých je druhý pilier výhodný. Napríklad 296 odídených sporiteľov malo mesačný plat nad tisícosemsto eur.
,,Pre časté legislatívne zmeny, chýbajúcu anuitnú novelu aj pre neistú situáciu na finančných trhoch nie je možné s dostatočnou presnosťou predpovedať výšku dôchodkov, a teda z pohľadu jednotlivca ani výhodnosť druhého piliera v porovnaní s prvým," povedal Peter Goliaš, riaditeľ Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy. Aj keď sa to dnešným penzistom nezdá, štát o pár desiatok rokov nebude ľuďom schopný pre narastajúci počet dôchodcov a klesajúci počet pracujúcich ľudí vyplácať dôchodky na dnešnej úrovni. ,,Vzhľadom na demografický vývoj je tiež pravdepodobné, že štát už v horizonte najbližších desaťročí nebude mať dostatok peňazí na vyplácanie dôchodkov z prvého piliera v tej výške, akú dnes sľubuje. Z tohto pohľadu by druhý pilier mohol byť výhodnejší pre ľudí v mladšom a strednom veku," potvrdil Goliaš.
Samotné dôchodkové správcovské spoločnosti považujú súkromné sporenie za nevýhodné len pre ľudí, ktorí nesplnia 10-ročnú podmienku minimálneho sporenia v druhom pilieri. ,,Veď už dnes, keby prvý pilier nebol štátom dotovaný, by musela Sociálna poisťovňa znížiť dôchodky asi o 20 percent, a to bez vplyvu druhého piliera," povedal Viktor Kouřil, generálny riaditeľ VÚB Generali.
Vláda vlani otvorila druhý pilier s tým, že čistý úbytok sporiteľov dosiahne asi 50-tisíc. Kabinet zároveň znížil odvody do druhého piliera z deviatich na štyri percentá, čím na úkor budúcich úspor ľudí najzásadnejším spôsobom konsolidoval verejné financie.