Dôchodcovia však môžu využiť to, že podľa zákona o dani z príjmov sa vôbec nezdaňuje príjem do výšky polovice nezdaniteľnej časti základu dane. To znamená, že ak niekto za rok zarobí menej ako 1 779,65 eura, nemusí vôbec platiť dane. A v prípade, že mu tieto dane strhol zamestnávateľ, štát mu ich vráti.
Ak napríklad dôchodca pracuje na dohodu za 130 eur mesačne, zamestnávateľ mu každý mesiac z platu strhne 24,70 eura na dani. No keďže jeho celoročný príjem je len 1 560 eur, čo je menej ako polovica nezdaniteľnej časti základu dane, dôchodca má nárok na vrátenie všetkých daní, ktoré mu zamestnávateľ počas roka strhol. Aby tieto peniaze dostal späť, musí buď podať daňové priznanie, alebo požiadať svojho zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania dane. V oboch prípadoch by mu mal daňový úrad vrátiť 296,40 eura.
Dôchodcom, ktorých príjem len mierne prekračuje hranicu polovice nezdaniteľného minima, sa oplatí, ak sa so zamestnávateľom dohodnú, aby im o pár eur znížil plat. Zamestnávateľ ušetrí, preto by nemal namietať. Dôchodca napriek nižšiemu hrubému platu dostane v čistom viac. Napríklad ak niekto pracuje za 150 eur mesačne, zarobí za rok 1 800 eur. Keďže tento príjem je vyšší ako polovica nezdaniteľnej časti základu dane, štát mu žiadnu daň nevráti. Čistý ročný príjem tohto dôchodcu tak bude 1 458 eur. No ak by sa so zamestnávateľom dohodol, že bude dostávať o dve eurá mesačne menej, jeho celoročný príjem by neprekročil polovicu nezdaniteľného minima. Štát by mu preto vrátil všetky dane, ktoré mu zamestnávateľ strhne. Jeho čistý ročný plat by v takom prípade bol 1 776 eur. Za rok by tak zarobil v čistom o 318 eur viac, ako keby bol jeho mesačný plat o dve eurá vyšší.
Dôchodcovia, ktorí poberajú sociálne dávky a zamestnajú sa, musia počítať s tým, že pravdepodobne o tieto dávky prídu. Pri výpočte dávok sa totiž neberie do úvahy len dôchodok, ale aj príjem zo zamestnania.