Neschopnosť politikov odvrátiť krízu však vyústila aj do toho, že niektoré európske banky s gréckymi dlhopismi si požičiavajú len s veľkými ťažkosťami. Investori prestávajú veriť, že im peniaze vrátia.
Francúzsko-belgickú Dexiu sa tak už napríklad chystá zachraňovať vláda. Banky sú navzájom úverovo previazané a dopady „zmrazovania“ finančného trhu v podobe prísnejších a drahších úverov sa tak črtajú aj na Slovensku. „V takomto neistom prostredí sa dá očakávať, že banky budú k úverovaniu pristupovať opatrnejšie ako v ostatnom polroku či dvoch, kedy sa očakávalo pokračovanie ekonomického oživenia,“ hovorí Zdenko Štefanides, hlavný ekonóm VÚB banky. Ľuďom sa tak bude znižovať maximálna hodnota pôžičky na kúpu nehnuteľnosti, ktorú je banka ochotná poskytnúť.
Prečítajte si aj komentár Martina Kováčika Kríza sa šíri ďalej
Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.
Vysnívaný byt sa tak napríklad vzďaluje aj predavačovi Radovanovi Balogovi z Nitry. „Mesačne zarobím približne päťsto eur v čistom. Stopercentnú hypotéku vo výške 64-tisíc eur na kúpu 3-izbového bytu mi už dnes nechcú dať v žiadnej banke,“ povedal Balog.
Kým v Tatra banka by si podľa úverovej kalkulačky mohol požičať 47-tisíc eur, VÚB banka má už prísnejšie podmienky a maximálna hypotéka mu v danej banke vychádza len na 28-tisíc eur.
Na druhej strane ako bezproblémoví sú stále hodnotení ľudia s čistým mesačným príjmom nad tisícdvesto eur a v ich prípade nemajú banky problém ani so stotisícovými hypotékami.
Pred poslednou hospodárskou krízou v roku 2008 boli podmienky úverov voľnejšie. Cez krízu sa sprísnili, ale posledný rok sa zase uvoľňovali. Teraz nastáva opäť obdobie horších podmienok. „Finančné domy si totiž medzi sebou požičiavajú najťažšie od marca 2009,“ opisuje Marek Gabriš, analytik ČSOB banky. Okrem dlhovej krízy a problémov bánk je pritom v hre aj príchod ďalšej recesie.
„Spomalenie ekonomiky alebo recesia znamená, že ľudia strácajú prácu a riziko nesplácania sa zvyšuje,“ povedal Michal Mušák, analytik Slovenskej sporiteľne. Navyše podľa analýzy Národnej banky Slovenska pre stratu zamestnania rastie počet nesplácaných pôžičiek od ľudí zo stredných a vyšších príjmových skupín. Samotné banky tiež nevedia, ktoré z nich majú vo svojom vlastníctve toxické grécke dlhopisy a znova tak rastie neochota požičiavať mimo svojich finančných skupín.
„Oproti väčšine Európy majú slovenské banky relatívne väčší podiel zdrojov z vkladov klientov a menej sa financujú na medzibankovom trhu, napriek tomu môžu byť finančné domy pri poskytovaní úverov prísnejšie,“ povedal analytik ING Bank Eduard Hagara. Podľa bánk sa tiež zhoršujú vyhliadky budúceho ekonomického rastu eurozóny a Slovenska.
Podľa prieskumu Pravdy v priebehu jedného roka prišlo tiež k zdražovaniu hypotekárnych úverov. Koncom minulého roka ponúkala napríklad Tatra banka ľuďom hypotéku za ročný úrok 3,75 percenta. V júni tohto roku si už ten istý klient požičal na bývanie 64-tisíc eur s ročným úrokom 4,25 percenta. No a aktuálne získa človek s čistým mesačným príjmom osemsto eur rovnakú sumu už za úrok 4,65 percenta. Podobné zvyšovanie nastalo aj v ostatných slovenských bankách. Zvyšovaním úrokových sadzieb to spôsobila Európska centrálna banka.
Ľudia tak dnes musia počítať s mesačnými splátkami vyššími o niekoľko desiatok eur ako pred rokom. Kým v jeseni minulého roku by mesačná splátka 64-tisícového úveru bola pri ročnom úroku 3,75 percenta približne 296 eur, dnes zaplatí človek za rovnakú sumu pri ročnom úroku 4,65 percenta takmer o 34 eur viac. Na druhej strane ľudia v porovnaní s minulosťou zarábajú viac na uložení vkladov v bankách.
S istotou si tak banky dnes vedia požičať len v rámci svojich skupín a postupne prehodnocujú svoje úverové podmienky. „Banka priebežne prehodnocuje kritériá a podmienky na poskytovanie úverov v závislosti od vývoja na trhu a zohľadňuje aktuálnu situáciu vo svojich podmienkach,“ uzavrel Štefan Frimmer, hovorca Slovenskej sporiteľne.