Skôr dostatočne ako nedostatočne informovaných je 32 % Slovákov. Naopak, skôr nedostatočne sa cíti byť informovaných 37 % opýtaných a nedostatočne informovaných je 18 % ľudí.
Podľa respondentov by sa pritom o finančné vzdelávanie mal viac starať najmä štát. Tento názor podporilo až 81 % ľudí. Podobne 69 % respondentov požaduje, aby sa tomuto typu vzdelávania venoval viac súkromný sektor a 34 % je za to, aby sa finančnému vzdelávaniu viac venoval tretí sektor. Najprijateľnejšou formou finančného vzdelávania sú pritom podľa 28 % Slovákov vzdelávacie relácie v televízii. Druhou najprijateľnejšou formou je vzdelávanie v škole, nasleduje osobná účasť na kurzoch a školeniach a vzdelávanie prostredníctvom internetu.
O úrovni finančného vzdelania Slovákov pritom svedčia aj odpovede na otázku z prieskumu, ako si najčastejšie vyberajú hotovosť. Až tretina opýtaných totiž uviedla, že si z bežného účtu vyberá prostriedky najčastejšie kreditnou kartou, šestina uviedla debetnú kartu. „Vzhľadom k tomu, že podľa údajov Slovenskej bankovej asociácie tvoria debetné karty takmer 80 % zo všetkých vydaných kariet, zistené údaje svedčia o skutočnosti, že nezanedbateľná časť slovenskej verejnosti nevie určiť rozdiel medzi debetnou a kreditnou kartou,“ uvádza Infostat.
Bežný účet alebo vkladná knižka je pritom najrozšírenejším finančným produktom medzi obyvateľmi Slovenska. Využíva ich až 80 % respondentov. Životnú poistku vlastní 45 % opýtaných a využívanie poistenia domácnosti alebo nehnuteľností uviedli viac ako dve pätiny opýtaných. Pri investovaní sú pritom Slováci konzervatívni. Až takmer tri štvrtiny opýtaných totiž uviedlo, že uprednostňuje nižšie riziko aj za cenu nižších garantovaných výnosov. Iba 10 % respondentov je ochotná znášať pri investovaní vyššie riziko s možnosťou vyšších, no negarantovaných výnosov.
Čo sa týka zmeny finančnej inštitúcie v prípade lepších podmienok u konkurencie, sú Slováci zdržanliví. Viac ako polovica oslovených by totiž aj napriek lepším podmienkam u konkurencie svoju doterajšiu banku nemenila. Ponúkané podmienky sleduje a zmenu finančnej inštitúcie zvažuje iba 17 % opýtaných a reálne zmenu banky alebo poisťovne aj urobila len približne sedmina účastníkov prieskumu.
Dôvera obyvateľov Slovenska nie je príliš vysoká ani v zabezpečenie ochrany spotrebiteľa pri poskytovaní finančných služieb. To, že je táto ochrana na vysokej úrovni, si totiž myslí iba jeden z päťdesiatich oslovených. Takmer dve tretiny respondentov sa priklonili k odpovedi, že ochrana spotrebiteľa na Slovensku pri využívaní finančných služieb je skôr na nízkej úrovni a 29 % opýtaných si naopak myslí, že je skôr na vyššej úrovni. V otázke dohľadu nad finančnými inštitúciami zo strany štátu tak vládne široká zhoda. Takmer polovica opýtaných sa zasadzuje za prísny dohľad štátu nad finančnými inštitúciami a 39 % si myslia, že je potrebný primeraný dohľad zo strany štátu.
Výskum realizovalo Centrum sociálnych výskumov pri Infostate na základe uznesenia vlády z októbra minulého roka a v období od 10. do 16. marca tohto roku sa ho zúčastnilo 1 174 respondentov. Cieľom predmetného prieskumu bolo bližšie identifikovať správanie sa slovenských občanov pri hospodárení s osobnými a rodinnými financiami a spoznať ich názory na oblasť finančného vzdelávania.