Ak by bola výška minimálnej penzie stanovená na približne 225 eur (najčastejšie sa totiž spomína suma 220 alebo 230 eur), polepšilo by si vyše 150–tisíc dôchodcov.
Ekonómovia a analytici pojem minimálny dôchodok neodmietajú, vravia však, že záleží na tom, akým spôsobom sa bude nárok naň posudzovať. „Ak dorovnáme dôchodky, niektorí dôchodcovia dostanú viac, ako by im prináležalo,“ myslí si Ľuboš Pavelka z Ekonomickej univerzity v Bratislave. „Systém by tak stratil adresnosť. V zahraničí je tiež veľa dôchodcov, ktorí majú nízke dôchodky a keď sa im pridáva, veľmi striktne sa posudzujú ich majetkové pomery. Paušalizovanie môže znamenať aj to, že niekoho to môže motivovať k trvale nízkym príjmom s tým, že aj tak dostane minimálny dôchodok.“
Podľa Pavelku nie je spravodlivé, aby sa človek, ktorý nikdy nepracoval, dostal na úroveň toho, kto celý život pracoval, ale mal nízky príjem. „Na druhej strane sa tým zjednoduší administratíva, a to je zrejme jeden z dôvodov, prečo sa o tejto možnosti uvažuje. Je však otázne, či je tento spôsob správny.“
Aj analytik Iness Radovan Ďurana si myslí, že ministerstvo týmto návrhom sleduje najmä odstránenie zbytočnej byrokracie. „Paradoxne však v niektorých prípadoch môže dôjsť práve k opaku – potlačeniu vynútenej solidarity. Dávky v hmotnej núdzi sú jediná dávka, pri ktorej sa posudzuje príjem a čiastočne majetok žiadateľa. Môžu preto existovať prípady, hoci ich nebude mnoho a týka sa to hlavne žien, ktoré nepracovali alebo pracovali krátko, ktorým môže vzrásť dôchodok z titulu zavedenia minimálneho dôchodku, pričom z pohľadu solidarity by nárok na doplatok mať nemali,“ myslí si. Stalo by sa tak napríklad vtedy, ak ich žijúci manžel mal vysoký príjem a poberá aj vysoký dôchodok, prípadne má tento pár príjem z prenájmu nehnuteľnosti.
Ľuboš Pavelka tvrdí, že by sa v pripravovanej daňovej a odvodovej reforme malo myslieť aj na odvody zo starobných dôchodkov. „Z 27 krajín EÚ sa v 24 platia z vysokých dôchodkov odvody do zdravotnej poisťovne. Je to pre obrovskú migráciu pracovnej sily vo svete.“
Keď niekto celý život pracoval napríklad v Spojených štátoch amerických a ako dôchodca sa rozhodne vrátiť na Slovensko, využíva len benefi ty. „Nikdy neprispel napríklad do zdravotného systému a zrazu tu bude mať nárok na bezplatnú zdravotnú starostlivosť. Keď sa však z USA vráti dôchodca do Rakúska, musí platiť zdravotné odvody z dôchodku, ktorý mu plynie zo Spojených štátov.“ Podľa neho pritom nejde o to, aby sa niekomu ubralo, ale len o spravodlivosť.
Bude systém solidárnejší?
Solidarita sa nedá presne defi novať a už vôbec nie merať. „V prípade štátnych priebežných dôchodkových systémov by sme mali vždy hovoriť o vynútenej solidarite, aby nedochádzalo k zámene pojmov, pretože dôležitou charakteristikou solidarity je práve dobrovoľnosť,“ tvrdí Ďurana. Odvody však nikto neplatí dobrovoľne.
V praxi môžeme v súvislosti s vynútenou solidaritou hovoriť v dvoch oblastiach. „V prvej, že pracujúci s vyššími príjmami platia vyššie odvody. V druhej, že vzorec na výpočet výšky dôchodku priznáva relatívne vyššie náhrady dôchodcom, čo mali predtým nižšie príjmy, a nižšie náhrady dôchodcom, ktorí mali predtým vyššie príjmy,“ hovorí.
Čo sa týka prvej oblasti, miera solidarity je obmedzená vymeriavacími základmi. „Na Slovensku to je štvornásobok priemernej mzdy, v niektorých krajinách je to viac, inde menej. V druhej oblasti sa Slovensko vymyká, patrí medzi niekoľko krajín, kde priznaný dôchodok v závislosti od predchádzajúceho príjmu dokonca rastie,“ dodáva.
Solidarita sa v tomto smere začína až u zamestnancov, ktorí pred priznaním dôchodku mali príjem vyšší ako trojnásobok priemernej mzdy, čo sa týka len približne jedného až dvoch percent zamestnancov. „V porovnaní so zahraničím je náš dôchodkový systém v tejto oblasti slabo solidárny,“ dodal Ďurana.
Zavedenie minimálneho dôchodku je prvkom stability podľa Petra Goliaša z Ineka. Významné oslabenie zásluhovosti v prvom pilieri by však podľa neho v dnešnom systéme bolo chybou, pretože by znížilo motiváciu ľudí platiť odvody.
Ako sa bude valorizovať
Diskutuje sa aj o možnosti valorizovať dôchodky pevnou sumou, nie percentuálne. „Švajčiarsky model, ktorý funguje dnes, spôsobuje čoraz väčší problém udržateľnosti rozpočtu Sociálnej poisťovne. Na druhej strane iba paušálnou sumou sa nevalorizuje ani v zahraničí,“ vraví Pavelka.
Robí sa to tak, že sa stanoví percento a nad určitú sumu dôchodku je výška absolútne určená. „Veľké dôchodky tak akoby ,zinfl ačnievalí, ich reálna hodnota v istom časovom horizonte klesá, ale to systému neprekáža. Taká valorizácia by bola spravodlivejšia,“ konštatuje Ľuboš Pavelka.
Podľa Goliaša pri valorizácii pevnou sumou hrozí, že sa jej miera stane predmetom politického dohadovania pri každoročnom schvaľovaní štátneho rozpočtu. „Valorizácia by mala byť automatická tak, aby zohľadňovala vývoj ekonomiky a možnosti Sociálnej poisťovne. Tomu by zodpovedala napríklad valorizácia podľa inflácie,“ vraví Goliaš.