Napísala nám čitateľka, ktorá sa stará o ťažko chorého priateľa, žije s ním v jeho byte, spoločne prispievajú na chod domácnosti. Deti sú mimo republiky. Obáva sa, že po jeho smrti sa bude musieť z bytu vysťahovať. Ako by mali svoju situáciu riešiť ženy, ktoré sa ocitnú v podobnej situácii?
Ide o vzťah druha a družky. Každý z nich nadobúda majetok do svojho výlučného vlastníctva, prípadne spoločne iba do podielového spoluvlastníctva. Keďže čitateľka nie je vlastníčkou bytu, v ktorom býva, a má iba postavenie družky, nemá nárok na byt. To, že jej priateľ umožňuje byt spolu s ním užívať, závisí iba od jeho rozhodnutia. Rovnako je iba na rozhodnutí vlastníka bytu, či na ňu prípadne prevedie spoluvlastnícky podiel k bytu, napíše závet, ktorým jej byt odkáže, alebo zriadi v jej prospech právo doživotného užívania bytu.
Musí sa teda v prípade, že mal zomretý partner deti, pozostalý po jeho smrti z bytu vysťahovať?
Deti prichádzajú do úvahy ako výluční dedičia. Ak by teda partnerovi deti trvali na vysťahovaní pozostalého z bytu, musí tak urobiť. Ak druh nenapísal závet, prípadne by svoje deti nevydedil, jeho majetok by podľa zákona pripadol iba jeho deťom, ktoré pri dedení zo zákona prichádzajú do úvahy ako jeho jediní zákonní dedičia, keďže patria do prvej dedičskej skupiny.
Čo ak partner pred smrťou v prospech toho druhého zriadi tzv. právo doživotného užívania bytu?
Právo doživotného užívania bytu možno zriadiť ako vecné bremeno v prospech konkrétnej osoby, ktoré sa v tejto forme zapíše do príslušného katastra nehnuteľností a je vyznačené na liste vlastníctva v časti „C – ťarcha“. Takýto zápis právne garantuje pozostalému právo byt doživotne užívať, nebráni však vlastníkovi byt predať. Je otázne, či by našiel kupca, ktorý by bol ochotný kúpiť byt zaťažený takýmto vecným bremenom. Ako to však bude s faktickým užívaním bytu v prípade vzniku problémov medzi druhom a družkou, prípadne po smrti partnera s jeho dedičmi len ťažko predpokladať.
Nie je riešením závet?
Závet je jedno z riešení. Pri jeho zriaďovaní je však potrebné pamätať na to, že maloletí potomkovia musia dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona a plnoletí potomkovia aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ by tomu závet odporoval, bol by v tejto časti neplatný. Samozrejme to platí za predpokladu, ak by partner svoje deti z niektorého zo zákonných dôvodov platne nevydedil. Vo všeobecnosti môže poručiteľ závet buď napísať vlastnou rukou, alebo ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice. Keďže sa na platnosť závetu vyžaduje splnenie viacerých zákonných podmienok a je potrebné právne zanalyzovať všetky skutočnosti, ktoré sú pre obsah závetu dôležité, odporúčam obrátiť sa v tejto veci na odborníka, t. j. advokáta alebo notára.
Môže nastať aj situácia, že až pri dedičskom konaní sa zistí, že rozvedený partner nemal ešte s bývalou manželkou vyrovnané bezpodielové spoluvlastníctvo manželov?
Môže. Manželia sa môžu vysporiadať dohodou bývalých manželov uzavretou do troch rokov od jeho zániku. Pokiaľ ide o byt, ktorý patril do BSM, musela byť takáto dohoda uzavretá v písomnej forme. Mal by o tom vypovedať list vlastníctva, keďže sa takáto dohoda zasiela na príslušnú správu katastra a je podkladom na zmenu zápisu vlastníckeho práva k bytu v katastri nehnuteľností. Ak nedôjde k dohode, vykoná vyrovnanie BSM na návrh niektorého z manželov podaný do troch rokov od jeho zániku súd. Ak nenastane ani jedna z predchádzajúcich skutočností, zaniká tým možnosť vysporiadať BSM dohodou alebo súdnym rozhodnutím a BSM sa vysporiada zo zákona tak, že platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyrovnali podľa stavu, v akom každý z nich veci z BSM pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník používa. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerané o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.