Banky bojujú o vklady ľudí, očakávajú krízu

Ak politici umožnia Grékom odpísať 60 percent dlhov, bankám to môže spôsobiť problémy, aj keď priamy dosah na slovenské finančné domy by mal byť minimálny. Bojom o vklady ľudí, ktorý úroky dostal až nad tri percentá, sa banky môžu na dosahy krízy a prípadné zamrznutie finančného sektora lepšie pripraviť. Aj preto sa reklamné kampane teraz viac orientujú na vklady ako na pôžičky.

„Na trhu jasne vidieť, že vznikli v podstate tri banky zamerané na zberanie vkladov od ľudí,“ povedal Vladimír Dohnal, riaditeľ Symsite Research. Z nich napríklad AXA Bank ponúka ľuďom 2,35–percentný úrok, ak na sporiacom účte nechajú svoje peniaze uložené minimálne rok.

Vernostný bonus vo výške 0,35 percenta klienti stratia len v prípade skoršieho výberu peňazí. Podľa analytikov sú však súčasné úroky už na vrchole a hore ich môžu potiahnuť len prípadné akcie od jednotlivých finančných domov.

„Banky nevedia, akým spôsobom sa budú vyvíjať úrokové sadzby Európskej centrálnej banky. Teraz je otázne, či úroky skôr nepôjdu dole a pre túto neistotu si banky nekonkurujú cenami hypoték tak ako minulý rok,“ potvrdil Dohnal.

Slovenské finančné domy navyše v minulosti Aténam požičali 504 miliónov eur. Prípadná dohoda o 60–percentnom odpustení dlhu tak pre ne bude znamenať okamžitú stratu 302 miliónov eur. Celý bankový sektor je však podľa NBS v poriadku. Z oslovených bánk včera Pravde na otázku o vlastnení gréckych dlhopisov vyhýbavo odpovedala len Poštová banka. „Akékoľvek informácie o investičnom portfóliu banky Poštová banka nezverejňuje,“ povedala hovorkyňa banky Eva Sagálová. „Táto banka patrí do finančne silnej skupiny a nemyslím si, že by mohla mať problémy i v prípade krachu Grécka,“ myslí si Dohnal. Banku vlastní finančná skupina Istrokapital.

V minulosti sa vyhýbavo vyjadrovala k vlastneniu gréckych dlhopisov aj Dexia banka, ktorá tento rok zmenila majiteľa. Nový vlastník, finančná skupina Penta, kúpil banku od belgickej skupiny bez týchto rizikových cenných papierov. „Slovenská Dexia banka nevlastní žiadne grécke dlhopisy,“ povedal včera hovorca banky Michal Fúrik.

Podľa odborníka nie je dôvod na paniku. „Grécke dlhopisy nie sú problémom na Slovensku z hľadiska vypuknutia systémovej krízy v bankovom sektore,“ povedal František Palko, riaditeľ Inštitútu hospodárskej politiky. Opatrná je zatiaľ aj Národná banka. „O vplyve prípadného odpustenia gréckeho dlhu na slovenské banky je predčasné špekulovať, pokiaľ nebude prijaté rozhodnutie ohľadom zníženia hodnoty dlhu,“ doplnila hovorkyňa Národnej banky Slovenska Petra Pauerová.

Dlhová kríza a s ňou čiastočne spojený boj medzi bankami sa dotýka peňaženiek ľudí. „Pred dvoma rokmi som si uložil v Tatra banke peniaze na dvojročný termínovaný vklad s ročným úrokom 2,5 percenta,“ povedal Juraj Šimák zo Žiliny. Ten dnes nemá problém získať o niečo vyšší úrok, a to len pri polročnej dobe viazanosti. Samotná finančná skupina Raiff eisenbank, do ktorej Tatra banka patrí, zas cez svoju internetovú banku Zuno ponúka vedenie účtu zadarmo spoločne so sporiacim účtom s ročným úrokom dve percentá. Na sporiacich účtoch sú pritom úroky pripisované okamžite a pri výbere peňazí nie sú ľudia obmedzovaní žiadnymi sankčnými poplatkami.

„V budúcnosti sa očakáva zníženie úrokov od Európskej centrálnej banky, čo môže opäť pôsobiť na znižovanie úrokov,“ dodal Maroš Ovčarik, výkonný riaditeľ internetového portálu financnahitparada. Lacné peniaze by totiž mali pomôcť opätovnému rastu európskej ekonomiky. Banky budú vklady od ľudí potrebovať aj na zvyšovanie kapitálu v rámci smernice Basil III, ktorou sa má predísť problémom sektora.