Živnostníci si pohoršia, stále zarobia viac ako zamestnanci

Dvaja ľudia robia pre rovnakú firmu tú istú prácu. Každý deň chodia do práce na osem hodín, obaja dostávajú rovnakú sumu. Napriek tomu jeden z nich zarába v čistom o niekoľko stoviek eur viac ako jeho kolega. Pracuje totiž na živnosť.

26.11.2010 06:30
podnikateľ, podnikateľka, odvody, dane,... Foto:
Rozdiely medzi výškou odvodov u zamestnanca a živnostníka sú obrovské. Ministerstvo práce chce, aby na živnosť nebolo možné vykonávať klasické zamestnanie.
debata

Napriek tomu, že zamestnanci i živnostníci platia rovnú 19–percentnú daň z príjmov, živnostník odvedie štátu výrazne menej peňazí. Aj v prípade, že s podnikaním nemá spojené žiadne náklady, môže si uplatniť paušálne výdavky. Daň tak zaplatí maximálne zo 60 percent svojho príjmu. Rovnako je to aj v prípade odvodov. Kým zamestnanec platí odvody z celej svojej mzdy a okrem toho ďalšie odvody za neho platí zamestnávateľ, živnostníci ich platia len z menšej časti svojho príjmu.

Napriek tomu, že mnohí živnostníci budú musieť v budúcom roku zaplatiť na daniach i odvodoch viac ako v súčasnosti, stále bude ich čistý príjem vyšší, ako keby boli zamestnancami. Najviac pocítia pokles čistého príjmu remeselníci, ktorí si už nebudú môcť uplatniť 60–percentné paušálne výdavky, ale budú mať nárok len na 40 percent ako všetci ostatní živnostníci.

Podnikatelia od januára zaplatia aj vyššie odvody. Vláda Roberta Fica ako jedno z protikrízových opatrení znížila do konca tohto roku odvod do rezervného fondu zo 4,75 na dve percentá. V budúcom roku tak živnostníci budú musieť do Sociálnej poisťovne začať posielať minimálne o deväť eur mesačne viac ako v súčasnosti.

Pokles čistého príjmu pocítia aj zamestnanci. Väčšine ľudí, ktorí budú v budúcom roku pracovať za rovnakú mzdu ako v súčasnosti, sa čistý plat zníži o viac ako sedem eur. Ak si niekto uplatňuje nezdaniteľné minimum aj na nepracujúcu manželku, príde o dvojnásobok. Takisto za to môže skončenie jedného z protikrízových opatrení predchádzajúcej vlády. Tá na dva roky zvýšila nezdaniteľné minimum na daňovníka.

Andrea Devánová z ministerstva práce tvrdí, že medzi výškou odvodov u zamestnancov a u živnostníkov sú v súčasnosti obrovské rozdiely. „Za prvý polrok 2010 bol priemerný vymeriavací základ samostatne zárobkovo činnej osoby na dôchodkové poistenie 366,92 eura a zamestnanca 706,32 eura. V prípade priemerného vymeriavacieho základu na nemocenské poistenie v rovnakom období to u živnostníkov bolo 349,09 eura a v prípade zamestnancov 626,54 eura.“ Asi 85 percent živnostníkov si pritom na sociálne poistenie platí odvody z minimálneho vymeriavacieho základu.

Ministerstvo práce preto plánuje presadiť, aby na živnosť nebolo možné vykonávať klasické zamestnanie. Ako to chce dosiahnuť, nie je zatiaľ jasné. Ministerstvo chce, aby sa novom znení Zákonníka práce dohodli najmä zástupcovia zamestnávateľov a zamestnancov. „Svoju predstavu nechceme direktívne presadzovať, zákonník je v prvom rade o zamestnávateľoch a zamestnancoch, preto im aj naďalej ponechávame priestor na predloženie vlastných návrhov,“ tvrdí Devánová.

Ministerstvo sa ešte počas vedenia Viery Tomanovej pokúsilo zamedziť práci na živnosť. Do Zákonníka práce zadefinovalo osem znakov závislej práce. Ak niekto pracuje a spĺňa všetky znaky, nemôže robiť na živnosť, ale musí byť zamestnancom. Len čo aspoň jeden z týchto bodov nespĺňa, môže byť živnostníkom. Zákon napríklad vyžaduje, aby bola práca vykonávaná v pracovnom čase. Ak niekto nemá v zmluve defi -novaný pracovný čas, už môže pracovať na živnosť. Alebo zamestnanec musí pri práci používať výrobné prostriedky zamestnávateľa. No v prípade, že pracuje na vlastnom notebooku, alebo používa vlastný telefón, už môže byť živnostníkom. Aj keď živnostníci majú v porovnaní so zamestnancami vyšší čistý príjem, práca na živnosť má aj nevýhody. Živnostník nemá zo zákona nárok na dovolenku. Záleží tak len na vzájomnej dohode s firmou, koľko voľna mu poskytne. Takisto živnostník nedostáva od zamestnávateľa stravné lístky. Firma ho môže aj ľahšie prepustiť. Živnostníci, dosahujú vyšší čistý príjem v porovnaní so zamestnancami najmä vďaka tomu, že si platia nižšie odvody. To sa však odrazí na výške nemocenského či na výške dôchodku. Ak živnostník chce, aby mal nárok na vyšší dôchodok, musí si platiť vyššie odvody. Aj v takom prípade bude jeho čistý príjem v porovnaní so zamestnancom vyšší, keďže zaplatí nižšie dane.

Ako sa rozdelí tisíc eur

Zamestnanec

Hrubá mzda: 740 €
Celková cena práce: 1 000,16 €

Rok 2010
Daň: 58,01 €
Odvody (zamestnanec + zamestnávateľ): 359,16 €
Čistá mzda: 582,83 €

Rok 2011
Daň: 65,40 €
Odvody (zamestnanec + zamestnávateľ): 359,10 €
Čistá mzda: 575,44 €
Rozdiel: –7,39 €

Remeselník živnostník

Hrubý príjem: 1 000 €

Rok 2010 (paušálne výdavky 60 %)
Daň: 0
Odvody: 141,63 €
Čistý príjem: 858,37 €

Rok 2011 (paušálne výdavky 40 %)
Daň: 30,73 €
Odvody: 141,63 €
Čistý príjem: 827,64 €
Rozdiel: –30,73 €

Živnostník

Hrubý príjem: 1 000 €

Rok 2010 (paušálne výdavky 40 %)
Daň: 23,34 €
Odvody: 141,63 €
Čistý príjem: 835,03 €

Rok 2011 (paušálne výdavky 40 %)
Daň: 30,73 €
Odvody: 141,63 €
Čistý príjem: 827,64 €
Rozdiel: –7,39 €

Autor

Hrubý príjem: 1 000 €

Rok 2010 (paušálne výdavky 40 %)
Daň: 41,76 €
Odvody: 44,73 €
Literárny fond: 20 €
Čistý príjem: 893,51 €

Rok 2011 (paušálne výdavky 40 %)
Daň: 114 €
Odvody: 44,73 €
Literárny fond: 20 €
Čistý príjem: 821,27 €
Rozdiel: –72,24 €

debata chyba