Invalidných dôchodcov pribúda

Choroby svalov a kostry, duševné poruchy a choroby obehovej sústavy. To sú na Slovensku tri najčastejšie dôvody invalidity. Počet invalidných občanov rastie každým rokom. Z vyše 950–tisíc dôchodcov bolo ku koncu augusta takmer 211–tisíc invalidov.

24.09.2010 14:08
invalid, invalidi, invalidný dôchodca, vozíček,... Foto:
Invalidných dôchodcov je z roka na rok viac. Príčiny invalidity u žien najčastejšie súvisia s chorobami chrbtice a kĺbov.
debata

Len v prvom polroku tohto roku prešlo cez posudkových lekárov viac ako 18–tisíc žiadostí o priznanie invalidity, uznali však len približne 16–tisíc z nich. Pribudlo tak takmer 3,5 tisíca ľudí, ktorí majú chorú chrbticu, takmer 3–tisíc má duševné problémy, viac ako 2–tisíc problémy so srdcom. Zvyšné priznané invalidity boli spôsobené inými ochoreniami.

Muži najčastejšie trpia problémami obehovej sústavy, chorobami svalov, kostrového a spojivového tkaniva a duševnými poruchami. Problémy žien, ktoré sú príčinou invalidity, sú choroby chrbtice a kĺbov, duševné choroby a nádory.

Pribúdajú však ochorenia pohybového aparátu, väčšinou ide o degeneratívne zmeny na chrbtici a poškodenie bedrových a kolenných kĺbov.

Čo je invalidita

Pod invaliditou sa rozumie dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, keď človeku poklesne schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 percent. Každý, komu lekár odporučí požiadať o invalidný dôchodok, môže podať písomnú žiadosť v pobočke Sociálnej poisťovne v mieste svojho trvalého bydliska. Mnohí ani nevedia, kto vlastne rozhoduje o tom, či sa invalidnými stanú alebo nie. „Posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu v rámci lekárskej posudkovej činnosti dôchodkového poistenia vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne a v prípadoch konania o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu aj posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia Sociálnej poisťovne, a to za osobnej účasti poistenca,“ približuje riaditeľ komunikačného odboru Sociálnej poisťovne Peter Višváder.

Posudkový lekár sociálneho poistenia pri zisťovaní invalidity posudzuje dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

„Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti zdravého človeka. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu,“ povedal Višváder.

Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. „Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti pracovať sa nesčítavajú,“ prízvukuje Višváder a dodáva, „že určenú mieru poklesu schopnosti pracovať možno zvýšiť najviac o 10 percent, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje poistencovu schopnosť pracovať“. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifi kácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti pracovať je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

Trvanie invalidity na účely posúdenia trvania nároku na dôchodkovú dávku sa preskúmava pri kontrolných lekárskych prehliadkach v lehote určenej pri predchádzajúcom posudzovaní alebo aj skôr, ak posudkový lekár zistí skutočnosti, ktoré sú dôvodom na kontrolnú lekársku prehliadku na podnet inej osoby. Trvanie invalidity sa nepreskúmava, ak pri kontrolnej prehliadke nebola daná lehota na jej ďalšie vykonanie.

„Poistenec a poberateľ dávky sú povinní zúčastniť sa na posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na účely poskytovania dôchodkových dávok. Za porušenie uvedenej povinnosti môže Sociálna poisťovňa uložiť pokutu až do 16 596,96 eura. Pri ukladaní pokuty zohľadní závažnosť porušenia povinnosti,“ pripomína Višváder.

Treba si však uvedomiť, že ak posudkový lekár určil, že poistenec je invalidný, neznamená to automaticky nárok na invalidný dôchodok. Tým splnil len jednu z podmienok na jeho vznik. Druhou podmienkou je, že musí byť dôchodkovo poistený určený počet rokov.

Možnosť pracovať zostáva

Ak poberáte invalidný dôchodok a váš zdravotný stav to dovoľuje, môžete pracovať. Tak to má zostať aj po januárovej úprave. Otázkou dohody medzi vami a zamestnávateľom je aj to, či budete pracovať na plný alebo čiastočný úväzok. Invalidný dôchodca môže mať aj živnosť. „V súčasnosti zákon nijako neobmedzuje ľudí, ktorí dostávajú invalidný dôchodok, ak zároveň pracujú. Preto sa invalidný dôchodok ďalej vypláca aj poberateľovi invalidného dôchodku, ktorý pracuje akoukoľvek formou (pracovná zmluva, pracovná dohoda, samostatná zárobková činnosť). Invalidný dôchodok môže poberať aj bez ohľadu na výšku zárobku,“ konštatuje Višváder.

Okrem práv, ktoré majú poberatelia dôchodkov, má invalidný dôchodca najmä právo požiadať o opätovné posúdenie invalidity a miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu. Naopak, jeho povinnosťou je najmä zúčastniť sa na posudzovaní zníženia schopnosti pracovať.

„Na fyzickú osobu, ktorej bol priznaný invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 percent, sa nevzťahuje poistenie v nezamestnanosti. To znamená, že invalidný dôchodca nie je poistený v nezamestnanosti, a teda neplatí poistné na toto poistenie ani on, ani zamestnávateľ či štát,“ pripomína Peter Višváder.

Štát bude musieť platiť

Odvody do druhého dôchodkového piliera bude musieť za invalidných dôchodcov platiť štát. Ústavný súd rozhodol o tom, že právna úprava, ktorá vyňala zo systému dôchodkového sporenia a dôchodkového poistenia invalidných občanov, odporuje ústave. V praxi to znamenalo, že invalidní občania nemali právnu istotu v systéme dôchodkového zabezpečenia, a teda rozhodnutie Ústavného súdu zaväzuje štát, aby za týchto občanov odvádzal odvody do takzvaného druhého piliera.

Ako to bude v praxi vyzerať? „Otázky týkajúce sa spomínaného nálezu Ústavného súdu SR sú ešte predčasné,“ informuje Peter Višváder. „Nález bol totiž publikovaný ešte len minulý týždeň v Zbierke zákonov. Zákonodarca má do šiestich mesiacov od vyhlásenia nálezu ÚS SR v zbierke uviesť jestvujúci právny stav do súladu s ústavou. To znamená, že Sociálna poisťovňa sa zatiaľ riadi platným právnym stavom,“ vraví Višváder. Ako ďalej dodáva, keď ho NR SR na základe nálezu Ústavného súdu zmení, pravdepodobne novelami zákona o sociálnom poistení a zákona o starobnom dôchodkovom sporení, bude Sociálna poisťovňa postupovať podľa nového právneho stavu. Zákonné nároky tejto skupiny poistencov vyplývajúce z takejto zmeny budú určite uspokojené.

Podľa krajskej rady Slovenského zväzu telesne postihnutých nemá toto rozhodnutie praktický význam aj keď sa týmto ustanovením znemožnila možnosť týchto ľudí sporiť si na dôchodok tak, ako to môžu zdraví občania. „Pre väčšinu členov je to bezpredmetná úprava, pretože sú už vo vyššom veku. Pre mladých ľudí je to veľká neznáma a oni nemajú predstavu, čo to pre nich môže znamenať,“ povedala predsedníčka Zväzu telesne postihnutých detí a mládeže SZTP Mária Gedeonová pre TASR. „Máme organizovaných ľudí, ktorí sú celoživotne odkázaní na invalidný dôchodok. Niektorí ho poberajú už od šestnásteho roku života. Výška dôchodku je taká, že akákoľvek forma sporenia na dôchodok nemá praktický význam,“ dodala Gedeonová.

Čiastočný je zrušený Za invalidné sa od 1. januára 2004 považujú aj čiastočné invalidné dôchodky, ktoré boli priznané pred 1. januárom 2004. Vyplácajú sa v sume, v akej patrili do 31. decembra 2003 a za podmienok, ktoré boli stanovené právnymi predpismi platnými do tohto dňa. Od 1. augusta 2006 sa však už neskúma splnenie podmienky poklesu zárobku, ak bol poistencovi pred 1. januárom 2004 priznaný čiastočný invalidný dôchodok. Od 1. januára 2004 sa za invalidné dôchodky považujú aj dôchodky za výsluhu rokov, ktoré boli priznané pred 1. januárom 2004.

Invalidný dôchodok, na výplatu ktorého by mal poistencovi trvať nárok aj po dovŕšení dôchodkového veku v období od 1. januára 2004 do 31. decembra 2007, sa odo dňa dovŕšenia dôchodkového veku prekvalifi kuje na starobný dôchodok. Starobný dôchodok sa mu potom bude vyplácať v sume invalidného dôchodku, ktorá mu patrila do dovŕšenia dôchodkového veku.

debata chyba