Poslanci parlamentu totiž vo štvrtok definitívne schválili návrh zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch pri potravinách z dielne poslancov všetkých troch koaličných strán. A to Miroslava Jureňu z ĽS-HZDS, Mariana Záhumenského zo Smeru-SD, Jozefa Ďuračku z SNS a Ľubomíra Petráka zo Smeru-SD.
Diskutujte: Bolo potrebné sprísniť podmienky obchodníkom pri určovaní akciových cien?
Pôvodnú formuláciu, ktorá by zakazovala predaj potravinárskeho tovaru pod jeho nákupnú cenu, však vypustili. Podľa schváleného znenia sa však budú môcť potraviny pod nákupnú cenu v obchodoch predávať len v prípade rušenia predajne, blížiaceho sa dátumu spotreby, výpredaja sezónneho tovaru či pri predaji poškodeného tovaru. Na dodržiavanie zákona, ktorý by po podpise prezidentom mal nadobudnúť účinnosť 1. mája tohto roka, bude dohliadať ministerstvo pôdohospodárstva.
Hlavným cieľom zákona má byť pritom podľa predkladateľov zabránenie obchodným reťazcom a obchodu zneužívať svoje postavenie voči dodávateľom. Predchádzajúci zákon o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorý sa mal uplatňovať na celý sektor obchodu a nie len na potraviny, ako parlamentom schválená norma, bol totiž podľa nich neúčinný. V praxi totiž nebolo možné ekonomickú závislosť odberateľa na dodávateľovi nijako preukázať.
V prijatom zákone tak už pojem ekonomickej závislosti vôbec nefiguruje a neprimerané podmienky v obchodných vzťahoch sú taxatívne vymedzené. Je ich niekoľko desiatok, v rámci nich napríklad aj peňažné plnenie vyššie ako 3 % z ročného obratu dodávateľa za zaradenie do registra dodávateľov u odberateľa, za využitie distribučnej siete dodávateľa, za umiestnenie tovaru dodávateľa na určitom mieste v prevádzkarni odberateľa a podobne.
Za neprimeranú podmienku sa má však považovať aj peňažné plnenie za reálne neposkytnuté služby či povinnosť neodôvodnenej výmeny tovaru na náklady dodávateľa a podobne. Celkovo návrh zákona vymedzuje vyše tri desiatky neprimeraných podmienok. Podľa návrhu by malo na dodržiavanie zákona dohliadať ministerstvo pôdohospodárstva, pričom za nedodržanie ustanovení zákona by mohol rezort ukladať pokuty až do výšky 300 tis. eur.
Samotní obchodníci návrh zákona od začiatku odmietajú, podobne ako to bolo v predchádzajúcich prípadoch zákona o obchodných reťazcoch alebo zákona o neprimeraných podmienkach. Šéf Zväzu obchodu a cestovného ruchu SR Pavol Konštiak dokonca návrh označil za populistický a kriminalizujúci obchod. Skutočnosť, že do vzťahu medzi odberateľa a dodávateľa má vstupovať rezort pôdohospodárstva, pričom reguláciu trhu má na starosti Protimonopolný úrad SR, podľa Konštiaka ukazuje, že tento zákon je jednoznačne namierený proti obchodu.
Minister pôdohospodárstva Vladimír Chovan si však získanie kontroly nad dodržiavaním tohto zákona naopak pochvaľuje. Práve to totiž podľa neho povedie k jeho efektívnosti. „Tým, že kontrola vykonávania tohto zákona prejde na ministerstvo pôdohospodárstva, ktoré si už k tomu buduje kontrolné orgány, tak bude ten zákon výrazne efektívnejšie kontrolovaný v praxi,“ povedal v stredu po rokovaní vlády Chovan.